Dystópia I.

Voľakedy dávno, v časoch, keď Galileo Galilei prehlásil svoje povestné: „A predsa sa točí!“ a Kopernik sa rozhodol stať kacírom, bolo v móde písať utopické romány (spomeňte si na Thomasa Mora a jeho Utópiu alebo Slnečný štát Tommasa Campanellu). No v dnešnej dobe, keď už vieme, že Zem sa točí okolo Slnka a nie naopak, sa stala sa hitom dystópia.
Dystópiou (antiutópiou) sa v literatúre označuje spoločnosť budúcnosti, ktorá zdegradovala  do represívneho a kontrolujúceho štátu, často pod maskou utópie.
Úprimne, kto už by chcel čítať o šťastnom štáte, keď omnoho viac dobrodružstva a zábavy ponúka práve ten nešťastný?

Za debutové dielo dystopickej literatúry môžeme s kľudným svedomím označiť Orwellov fenomenálny román 1984. Vytvoril v ňom obraz zvráteného sveta, v ktorom všetkých sleduje Veľký brat. A o to práve v dystópii ide. Vymyslieť svet tak zvrátený, spoločnosť tak desivú, že sa čitateľ nedokáže odtrhnúť od písmenok na papieri.
Orwellovskú tematiku neskôr naplno rozvinula Margaret Atwood v Príbehu služobnice, ktorá stvorila štát riadený klerofašistickým režimom, kde sú ženy odsúdené ako služobnice rodiť deti, ktoré nikdy neuvidia.

V poslednej dobe akoby sa pretrhlo vrece s dystopickými románmi. Toto šialenstvo zvaľujem na knižnú trilógiu Hry o život, ktorá opäť vytiahla dystopickú tematiku na svetlo sveta. (O tejto trilógii som už písala, kto by sa chcel k tomuto článku prinavrátiť, môže tak urobiť kliknutím SEM.) Po obrovskom úspechu Hier o život sa na čitateľov začali sypať antiutopické romány ako snehové vločky z decembrového neba. Každý autor akoby mal potrebu zaradiť aspoň jeden dystopický román do svojho repertoáru.

Ujasnime si teda niekoľko faktov. Čo potrebujeme, aby sme v dnešnej dobe napísali úspešnú dystopickú knihu? Tu sú základné body:

1. Autokratická spoločnosť alebo postapokalyptický svet
Postačia nám trosky nejakého zničeného štátu, na ktorom vybudujeme koncepciu našej spoločnosti. Samozrejme spomenieme, že bývalá spoločnosť bola zvrátená a nefungujúca, preto sme ju museli nahradiť niečím lepším. Spoločnosť rozdelíme na triedy a pridáme trochu nespravodlivosti. Nezabudnime na ochrancov režimu – nejakú gardu, strážcov, úradníkov...

2. Hlavná hrdinka
Pri vytváraní hlavnej hrdinky sa môžeme vybrať dvomi smermi. Buď hrdinka od začiatku bojuje proti režimu, alebo postupne precitá a uvedomuje si, čo sa okolo nej deje. V oboch prípadoch je to však silná postava s osobnostnými charakteristikami akými sú hrdosť, chrabrosť, nezlomnosť, vytrvalosť ale aj citlivosť a čestnosť. Pozor, nič menej ako dokonalé sa neakceptuje!

3. Hlavný hrdina
Nuž, čo si budeme nahovárať, hlavný hrdina musí byť najmä strašne sexi. A jeho druhou úlohou bude sem-tam pomáhať hlavnej hrdinke, keď treba, vtlčie jej rozum do hlavy a ešte sa nám aj postará o romantické scény. Spomenula som už, že musí byť strašne sexi? :)

4. Romantické scény
Treba zasadiť do srdcervúceho kontextu. Hrozba smrti a romantika idú dokopy, verte mi. Bozkávacia scéna a vyznanie lásky, keď za hrdinami vybuchuje mesto, alebo sú prenasledovaní nejakými zástupcami režimu (ktorých sme si už vytvorili skorej, viď hore), vám umožní získať si srdce nejednej čitateľky. A je zaručeným spúšťačom sĺz.

5. Boj, akcia, prenasledovanie a skoro smrť
Toto všetko vám pomôže k tomu, aby ste v konečnom dôsledku nenapísali len nejakú obyčajnú romancu z nezvyčajného prostredia. Boj, akcia, prenasledovanie a skoro smrť vedú k nášmu predposlednému bodu a tým je

6. Pád režimu
Na konci našej knihy musí režim padnúť, pretože o čom by to potom celé bolo a načo by sme sa 400 strán (zväčša aj po trikrát) snažili, ak by mal koniec vyznieť do stratena? Pozor, pád režimu umiestňujeme zo zásady na koniec poslednej knihy, neskúšame experimentovať a presúvať ho inam!

A posledný, nesmierne dôležitý bod:

7. Jedna kniha nestačí, treba napísať minimálne trilógiu a keď si trúfame aj tetralógiu!
Pozrime sa pravde do očí, dnes sa knihy na jedenkrát nepíšu. Čo už ste to len za spisovateľa, keď nedokážete príbeh rozvinúť minimálne do troch pokračovaní? Preto treba všetky vyššie uvedené body dávkovať v správnej miere, aby ste v druhej knihe nezistili, že ste mali už dávno skončiť a v ďalších prisľúbených pokračovaniach nie je vlastne o čom písať.

Takže, pokiaľ sa ideme pustiť do písania úspešnej dystopickej knihy – zopakujeme si, čo sme sa dnes naučili – vytvoríme zlú spoločnosť, vrhneme do nej úbohú hrdinku so sexi hrdinom, ktorí pomedzi romantické scény zvrhnú režim a zachránia svet.
Ak ste sa rozhodli napísať neúspešnú dystopickú knihu, samozrejme týchto pravidiel sa držať nemusíte.

V ďašom príspevku Dystópia II. vám predstavím najnovšie dystopické knihy, ktoré vyšli nedávno a aj tie, ktoré sa ešte len chystajú uzrieť svetlo sveta.