Recenzia Big Little Lies od Liane Moriarty

Liane Moriartyyy – Lianeee, moje srdce spieva, pretože túto spisovateľku jednoducho milujeeem!

Keď som začala čítať Lianinu najnovšiu knihu Big Little Lies, hovorila som si, že viem, do čoho idem. Kvalitné písanie, trochu humoru, austrálsky setting, a ak recenzie neklamú, nejaká detektívna zápletka.

Ale čo som dostala! Knihu tohto roka! Šialene fantastický román, ktorý túžim nanútiť úplne každému od najlepšej kamošky až po random človeka v kníhkupectve. Keď ma uvidíte stáť pri oddelení anglických kníh a psychopaticky kázať ako pobláznený člen sekty, vedzte, že som sa pridala ku kultu uctievania Liane Moriarty!

Big Little Lies je kniha, ktorá v sebe obsahuje 20 ďalších kníh iných žánrov, od ženského románu, cez chick-lit, až po detektívku.

Dej sa odohráva v pobrežnej komunite v časti austrálskeho Sydney. Tri matky posielajú svoje deti do prvej triedy na miestnej základnej škole.

Madeline je neriadená strela, oddaná ľudom, ktorých má rada, no zapálený bojovník proti tým ostatným. Jej ex-manžel sa s novou jogínskou manželkou presťahoval do Madelininho susedstva. Okrem toho, že sa ich dcéra stala spolužiačkou Madelininej najmladšej, Madeline sa musí vyrovnať aj s tým, že postupne stráca priazeň dcéry z prvého manželstva.

Celeste je zosobnená bohyňa, krásna a hriešne bohatá. Teda...jej dokonalý muž je hriešne bohatý. A aj po rokoch manželstva si Celeste so svojim manželom zamilovane hrkúta a žije na zámku šťastia. Ich nezvládnuteľné dvojčatá tiež začínajú školu. Možno práve preto býva Celeste tak často myšlienkami niekde úplne inde...

Jane, najmladšia z trojice, je nová v meste. Ako slobodná matka vychováva svojho malého zádumčivého syna. Jane je zvláštne upätá a každému je hneď jasné, že skrýva nejaké tajomstvo.

Možno však nebude jediná...

Keď hrozné udalosti medzi deťmi rozpútajú rodičovskú vojnu, na povrch vyplávajú mnohé, dlho skrývané skutky a činy, ktoré nastavia zrkadlo každému z rodičov.

Ak si myslíte, že už viete, čo od tejto knihy čakať, tak na to rovno zabudnite. Ja na ňu ani len neviem napísať recenziu, za ktorú by som sa nehanbila.

Takto vám to poviem – prečo okamžite zahodiť všetko, čo teraz robíte a prestať čítať to, čo teraz čítate a utekať do prvého najbližšieho kníhkupectva, kúpiť si túto knihu a začať ju čítať na lavičke pred spomenutým kníhkupectvom? 

Pre toto:

• Dokonalo prepracované postavy. Viete, nemusíte ich mať rady, ani sa s nimi stotožniť. Panebože, ja len dúfam, že sa s nikým z tejto knihy nestotožníte, pretože verte mi, to by ste na tom neboli vôbec dobre. Tie postavy sú však také reálne, že vám až behá husia koža po rukách. Od päť ročných deciek až po štyridsaťročné ženské.
• Humor. Garantujem vám, že sa budete smiať od prvej strany po poslednú. Ak samozrejme nebudete, a to už je ďalší bod...
• Zízať s otvorenými ústami. A čítať si inkriminovanú scénu trikrát. Osobná skúsenosť – otvorené ústa a maniakálny rereading...

Big Little Lies je kniha o ľuďoch a ich predpokladoch pre ľudskosť. Je o šikane v rôznych formách a v rôznom veku. Je o kamarátstve a rodine.

Okrem toho je tak sakramentsky napínavá a šokujúca, že ju nebudete chcieť prestať čítať.

Viete čo, verím tomu, že keď sa Liane Moriarty narodila, sudičky jej do vienka darovali toľko spisovateľského talentu, že deti v okolí kilometra zostali negramotné.

Na záver si môžeme spolu zaspievať – Liii-aaa-neee...

Recenzia Raw Blue od Kirsty Eagar

Je štrvť na desať večer a už mi to príliš nemyslí. Nedokážem však zatvoriť dokument a ísť spať, pretože sa musím vypísať z toho surového pocitu, ktorý vo mne Raw Blue zanechalo.

Hlavná hrdinka knihy, Carly, nedokázala zastaviť vlny, ktoré sa jej valili životom, preto sa naučila surfovať. Doslova.

Carly má 19. Po nociach pracuje ako kuchárka vo fastfoode a celé dni surfuje. Býva sama v Sydney, ďaleko od rodičov a prežíva.

Niektoré životné vlny sa jednoducho zosurfovať nedajú.

Prvé, čo ma na knihe Raw Blue prekvapilo, bolo, ako ľahko sa číta. Predsa len, austrálski autori sú známi náročnejším štýlom písania. Vezmime si len takú Melinu Marchetta, ktorej knihy sú do polovice celkom nepochopiteľné. Raw Blue nestráca nenapodobiteľný austrálsky nádych no vsádza na krátke kapitoly a dynamický dej, ktorý je veľmi jednoduchý. Nečakajte žiadne zložité zápletky, vyčačkané opisy a pozérske dialógy.

Raw Blue vyvoláva pocit, že sa pozeráte na hladinu mora – na povrchu sa zdá pokojné, no vo vnútri sa búria všetky živly. Taký je aj Carlyn život – vnútorne turbulentný a čierny ako krútňava, no navonok celkom stereotypný. Zdá sa ako keby aj hlavné motto knihy plynulo pomedzi riadky skôr než v hlavnom deji.

Carlyn život sa sústredí na zopár náhodných priateľov, prostredníctvom ktorých autorka buduje premyslený koncept knihy. Na prvý pohľad sa vedľajšie postavy v knihe zdajú nahodilé – Carlyina holandská suseda alebo pubertálny surfer, ktorý vidí farby. Dokonca aj hlavná mužská postava sa zo začiatku javí ako nepremyslená a náhodná. Že to tak nie je, mi došlo asi až na poslednej strane, keď vo mne odrazu ako ohňostroj vybuchli všetky pocity.

Autorka akoby písala to, čo cíti, s ľahkosťou, o ktorú sa nesnaží. Príbeh plynie, číta sa sám od seba, a prostredníctvom malých slov prináša veľké veci. Prostredníctvom obyčajných postáv neobyčajné posolstvá.

Raw Blue je contemporary kniha, ktorá vytŕča z poličky. Ako mi Judit nedávno povedala – pri amerických knihách človek presne vie, čo dostane. Austrálske knihy sa v mnohom podobajú európskym, no zachovávajú si nenapodobiteľnú príchuť Austrálie. A vždy, keď ich otvorím, prekvapia ma niečím úžasným. Preto ich mám rada, sú nevyspytateľné ako to more.

Recenzia Me Before You od Jojo Moyes

Jedna udalosť vás môže navždy zmeniť. Stačí okamih a namiesto toho, aby ste aktívne žili, len prežívate. Čo sa stane ak osud zvedie dohromady dvoch podobných ľudí? Na túto otázku sa snaží odpovedať Jojo Moyes vo svojej knihe Me Before You.

Will Traynor bol úspešný podnikateľ s rovnako úspešným výzorom, ktorému namiesto krvi koloval v žilách adrenalín. Skákanie z padáku, potápanie, jazda na motorkách, výstup na Kilimandžáro – to všetko Will zažil, kým v jedno upršané ráno nestál na zlom mieste uprostred cesty.

O dva roky neskôr príde Lou o prácu v malej kaviarni v malom meste. Bez vzdelania, záľub alebo životného cieľa si hľadá nové zamestnanie, aby mohla podporiť svoju rodinu – mamu s otcom, chorého dedka a sestru s malým dieťaťom. Po neúspešnom pokuse v továrni na kuracie mäso, sa Lou zamestná ako Willova ošetrovateľka a spoločníčka v jednom. Pretože Will je od ramien nadol ochrnutý a potrebuje 24 hodinovú starostlivosť.

Je úžasné sledovať ako Lou, ktorá nevie, čo od života chce, narazí na Willa, ktorý to presne vie, len to nemôže mať. To ako Will a Lou spolu interagujú, ako sa dopĺňajú, rozprávajú a doberajú je symfóniou, ktorú pre nás rozohrala na papieri Jojo Moyes. Lou a Will sú dokonalá dvojica aj napriek nešťastným okolnostiam. Sú dvojica, pri ktorej si neustále hovoríte, čo keby a ako by to asi mohlo vyzerať, keby bolo všetko inak.

Celú knihu som sa snažila veriť na zázraky, ale Me Before You je presne tou knihou, pri ktorej si neprajete šťastný koniec, pretože keby ste ho dostali, stratil by pre vás príbeh posolstvo a atmosféru, ktorú sa snažil priniesť.

Me Before You prináša vtip, romantiku aj myšlienky na zamyslenie, no nie je ani romancou ani duchovnou knihou. Je to kniha, ktorú si požičiavajú kamaráti s ohnutými rohami a rozmočenými stranami. Kniha, ktorá vás rozosmeje a rozplače, ale najmä donúti zamyslieť sa nad tým, či to, ako žijeme náš život je naozaj dosť. Či náhodou nechceme od života viac.

Ani 480 strán tejto knihy mi nebolo dosť, chcela by som viac z príbehu Lou a Willa, nie koniec, nie epilóg, nie len moje vlastné myšlienky, ktoré vymýšľajú hrdinom osudy po poslednej strane.

Me Before You asi nie je pre každého, určite však skúste, či nie je práve pre vás.

Recenzia Adorkable od Sarry Manning a obrovské prekvapenie na záver!

Sarra Manning je pre mňa top TOP autorka contemporary kníh. Hoci jej posledná adult kniha bola pre mňa sklamaním, snažila som sa nerobiť ukvapené závery, keď som očakávala vydanie jej najnovšej YA knihy Adorkable.

Oplatilo sa!

O čo v knihe ide?

Jeane Smith je stelesnením blogerského úspechu. Založila si vlastnú značku, ktorá oslavuje chutnú nemožnosť obyčajných ľudí, ktorí nie sú ani dokonalí ani populárni. Okrem blogu a twitteru, ktorý nasleduje pol milióna čitateľov, Jeane prednáša na rôznych módnych konferenciách a píše previdelnú rubriku do japonského módneho magazínu. Bohužiaľ ma Jeane len 17 rokov a rodičom sľúbila, že si dokončí maturitu, ak jej dovolia bývať len so sestrou. Takže Jeane musí chodiť každý deň do školy ako obyčajní smrteľníci.

Na druhej strane je tu Michael. Stelesnenie dokonalosti. Obľúbený, s výbornými známkami, člen debatného krúžku, futbalového tímu, z príkladnej rodiny doktora a právničky.

Čo sa však stane, keď sa Jeanin priateľ a Michaelova priateľka do seba zaľúbia a skrížia tak Jeane a Michaelovi cesty?

Pozitívne recenzie na knihu, do ktorej ste sa zamilovali už na prvej strane, sa píšu omnoho ťažšie ako negatívne. Pretože celú recenziu by som obsiahla slovami úžasné, vau, perfektné, skvelé a ešte raz vau. Najprv musím vytriezvieť, aby som sa zmohla na zopár duchaplných viet, ktoré by aj vám povedali, prečo sa mi kniha tak veľmi páčila.

Adorkable dojem číslo 1: Bože, to bolo úúúžasné, také úžasné. Fantastické a skvelé a ďalších tisíc superlatívov. Idem zistiť mail na Sarru Manning a vyznať jej nehynúcu lásku o pol 2 ráno. (zaznamenané na GR 27.5. o 1:32)

Adorkable dojem číslo 2:

Všetci si okamžite prečítajte túto knihu, inak svet nebude tým čím býval a slnko nebude viac svietiť! (všeobecný pocit)

Adorkable dojem číslo 3:

Pokiaľ hľadáte knihu, ktorá hodnoverne zachytáva život mladých ľudí, v ktorom vládne facebook, blogy a twitter, ste na správnej adrese.

Pokiaľ hľadáte knihu, ktorá píše o vzťahoch tak, ako sa naozaj dejú a nie tak ako by sme chceli, aby sa diali, ste na správnej adrese.

Pokiaľ hľadáte knihu, ktorá je šialene vtipná ale v podstate úplne vážna, ste stále na správnej adrese.

V knihe sa striedajú kapitoly písane z pohľadu Jeane a z pohľadu Michaela. Väčšinou, keď sa autori rozhodnú pre takýto koncept, stáva sa mi, že neviem rozoznať, ktorá osoba práve rozpráva, pretože sa autorovi nepodarí dostatočne dobre rozlíšiť štýl rozprávania postáv a všetko znie rovnako. Obrovské plus dávam knihe za to, že Michael neznel ako baba. Veď koľkokrát sme už čítali knihu z mužského pohľadu a kebyže sa hlavný hrdina nevolá Jack, tak ani nevieme, že to nie je dievča. Neviem, ako sa to Sarre podarilo, ale Michaelove kapitoly sú Michaelove a Jeanine sú Jeanine.

Nečakajte veľké gestá a vyznania lásky, pretože nájdete (ne)obyčajný príbeh, ktorý vám je práve v tejto (ne)obyčajnosti veľmi blízky. Nemusíte sa však báť, že by ste boli ukrátení o poriadnu romantiku, to rozhodne nie, všetky ružové duše si určite prídu na svoje.

A teraz VEĽKÉ PREKVAPENIE! Kniha Adorkable vyjde v decembri tohto roku vo vydavateľstve Ikar! (hyperventilujem). Za túto info ďakujem Luu.

Knihe dávam zaslúžených 5 kuriat.

Recenzia The Fault in Our Stars od Johna Greena

“Sometimes, you read a book and it fills you with this weird evangelical zeal, and you become convinced that the shattered world will never be put back together unless and until all living humans read the book.”

„Niekedy si prečítate knihu, ktorá vás naplní zvláštnou posvätnou oddanosťou a vy nadobudnete presvedčenie, že roztrieštený svet sa nikdy nezjednotí, kým si každý žijúci človek túto knihu neprečíta.“

Po prečítaní The Fault in Our Stars (TFiOS) mám pocit, že sama som zostala roztrieštená a nikdy sa nezjednotím.

K TFiOS sa viaže viacero zaujímavých príbehov, akoby táto kniha žila svoj vlastný život. John Green na nej pracoval 12 rokov a jeho hlavnou myšlienkou bolo, že si každý čitateľ prečíta túto knihu naraz. Na knihu bolo uvalené prísne informačné embargo. Nikde neprenikol podrobnejší obsah, ani jedna citácia, nikto v podstate nevedel, čo od knihy môže očakávať. Tí, ktorí sa stretli už s nejakým dielom od Johan Greena však tušili, že ich čaká niečo veľkolepé. John Green dokonca vlastnoručne podpísal každú knihu z prvého nákladu.

Avšak iniciatívni zamestnanci veľkého internetového kníhkupectva Barnes and Noble, omylom rozposlali niekoľko tisíc výtlačkov TFiOS dopredu tým, ktorí si knihu predobjednali. Na poslednú chvíľu sa knihy snažili zastaviť na ich ceste k majteľom, no napriek tomu sa mnohí mohli tešiť zo svojho výtlačku o dva týždne skôr. John Green ich poprosil, aby nepokazili čítanie ostatným a nezverejňovali citácie z knihy, obsahy ani recenzie. A hoci vo svete kolovala možno tisícka TFiOS kníh, do 10. januára, ktorý bol dňom vydania, by ste sa na internete nedočítali ani slovíčka navyše. Takáto je sila Greenových fanúšikov.

Z úcty k Johnovi Greenovi, jeho 12 ročnému dielu a z úcty k vám, ktorí by ste si túto knihu chceli niekedy prečítať, nebudem ani ja zachádzať do detailov.

TFiOS je kniha silných myšlienok a silných postáv. Hlavnej hrdinke Hazel diagnostikovali v 13. rokoch rakovinu štítnej žľazy, s metastázami na pľúcach. Hazel zázračne prežila, najmä vďaka experimentálnemu lieku, ktorý jej daroval niekoľko rokov života navyše. Nikdy si však neužila život teenegera, preto ju mama núti chodiť do skupiny na podporu detí chorých na rakovinu. Tu sa Hazel stretáva s Augustusom, chlapcom rovnako poznačeným chorobou. Augustus bol hviezdou školského basketbalového tímu, kým neprišiel o nohu kvôli rakovine kostí. Hazel spoznáva s Augustusom nový svet, svet priateľstva a lásky, vďaka ktorému má život napriek chorobe zmysel.

Hoci by sa mohlo zdať, že TFiOS je kniha o umieraní, nie je tomu tak. TFiOS je predovšetkým o živote. S veľkým Ž.

Je tu možnosť vybrať spôsob, akým podáte smutný príbeh, píše John Gren vo svojej knihe. On si vybral ten zábavný. Núti vás smiať sa na celkom neprimeraných pasážach. Hovoríte si, že by ste sa na tomto práve smiať nemali, no nedokážete si pomôcť. Takáto je sila písaného slova Johna Greena.

Postupne sa smiech mieša so slzami a v istom bode som nevedela, čo mám robiť skôr – hystericky nariekať alebo sa smiať. 

John Green vzal tuctový námet a spracoval ho literárne dokonalým spôsobom. Kníh ako je TFiOS veľa za svoj život neprečítate.

Recenzia On the Jellicoe Road od Meliny Marchetta

Prečítate v živote mnoho príbehov, kým nájdete ten, ktorý vás chytí za srdce. A keď ho nájdete, myslíte si, že už nepríde žiadny iný, ktorý by ho mohol predčiť. On the Jellicoe Road od Meliny Marchetta bol pre mňa presne takýmto príbehom.

Dej knihy nás zavedie do prostredia austrálskej buše, na miesto, cez ktoré vedie cesta Jellicoe. Magická cesta, ktorá zmenila osudy mnohých ľudí. Tu nechala matka jedenásť ročnú Taylor pred potravinami a odišla. Našťastie šla okolo Hanna, ktorá ju vzala so sebou do internátnej školy Jellicoe. Talyor od vtedy školu neopustila, ako maturantka sa stala hlavou svojho internátneho domu a pomáha sa starať o mladšie žiačky. Popri tom však vedie školu Jellicoe do teritoriálnych vojen o územie, v ktorých proti sebe súperia školské deti, mestské deti a kadeti – študenti vojenskej školy na výcviku v buši.

Keď v zmätku teritoriálnych vojen Taylor opustí jej najbližšia osoba Hanna, ktorá zmizne bez slovka vysvetlenia, začnú na povrch vychádzať udalosti spred 20 rokov, zabudnuté krivdy a lásky. Taylor sa odrazu ocitá uprostred tornáda udalostí, ktoré nemôže ovplyvniť.

Ako by som označila knihu On the Jellicoe Road jednou vetou? Patrí k najsilnejším knihám, aké som tento rok čítala. Patrí však aj k tým vtipným, romantickým a napínavým. On the Jellicoe Road je jednoducho komplexný balíček – nemusíte mať naraz rozčítaných niekoľko kníh rôznych žánrov. V tejto knihe nájdete všetko, po čom túžite a po dočítaní chcete viac VIAC, chcete si prečítať všetky knihy od Meliny Marchetta a to HNEĎ.

On the Jellicoe Road ma chytilo za srdce. Prežívala som s Taylor všetko, čo sa okolo nej dialo, zažívala som jej zmätok, cítila som jej lásku, viedla som s ňou vojny, smiala sa na jej vtipoch. Na týždeň som sa ocitla v austrálskej buši na ceste Jellicoe, ktorá bola aj pre mňa magická.

Hlavní hrdinovia sú uveriteľní, reálni, rovnako ako prostredie. Vzťahy medzi nimi sú také ľudské, na jednej strane bežné, na druhej trošku šibnuté ako v ozajstnom živote. Teritoriálne vojny vás zas nechávajú v neustálom napätí, máte chuť sami vyjednávať, zakrádať sa nepriateľským územím a vymýšľať zlobu, ktorú by ste druhému táboru vyviedli.

Na pozadí tohto všetkého Melina Marchetta vpísala posolstvo o láske v rodine, medzi priateľmi a medzi mužom a ženou.

Knihe On the Jellicoe Road nič nechýba. Len veľa ďalších spokojných čitateľov ako som bola ja. Preto si odo mňa zaslúži všetkých 5 kuriat.

Recenzia The Perks of Being a Wallflower od Stephena Chboskeho

V živote som čítala veľa zvláštnych kníh. Zvláštne dobrých aj zvláštne zlých. The perks of being a wallflower však zaraďujem do kategórie číslo tri – zvláštne úžasné a aj do kategórie číslo štyri – úžastne zvláštne knihy.

Stephen Chbosky napísal príbeh, ktorý by som označila niekoľkými prívlastkami – psycho, vtipný, dojímavý, smutne veselý, krásny.

Wallflower znamená v preklade trvalka, čiže nám táto kniha hovorí o tom, aké úžasné je byť takou trvalkou (to je to prvé slovo – perks), ktorá sedí na svojom mieste a pozoruje okolie, sama sa však do diania naokolo nezapája. Charlie je presne taká postava. Nedokáže na svojom živote "participovať", len sleduje konanie ostatných a snaží sa im vo všetkom prispôsobiť. Hlboko ho zasiahla smrť jeho milovanej tety Helen, aj jediného kamaráta Michaela, ktorý spáchal samovraždu. Teraz nastupuje Charlie na strednú školu, celkom sám, len so svojou prenikavou inteligenciou a detským náhľadom na svet. Tu sa stretáva s novými kamarátmi a skvelým učiteľom, ktorí sa ho snažia donútiť aktívne žiť.

Charlie je najčistejšia postava s akou som sa kedy v literatúre stretla. Jeho náhľad na svet je nepoškvrnený ako detská myseľ, hoci má už 16 rokov. Charlie preto opisuje udalosti okolo seba bez príkras a vylepšení, opisuje veci také aké sú a ako sa dejú. Napíše presne to, čo cíti, pretože vôbec nechápe, že niektoré veci by bolo lepšie prikrášliť alebo zamlčať. To samozrejme v mnohých prípadoch vedie k smiešnym a veselým situáciám spôsobených Charlieho prostorekosťou.

Nie, nebojte sa, Charlie nie je svätuškár (aspoň ja osobne sa takýmto postavám vyhýbam), oddáva sa rovnakým činnostiam ako decká naokolo (párty, sex, cigarety a sem-tam drogy; bože, dúfam, že sa vlastne tomuto všetky decká neoddávajú), len jeho opis je úplne odlišný, než by ste čakali od 16ročného chalana, ktorý sa dostane na párty s maturantmi.

The perks of being a wallflower zachytáva obyčajné momenty života, smutné aj veselé, tragické aj komické. Rozpráva príbeh života. Iba tak, ako sa deje. Príbeh jednej normálnej rodiny, jedného (ne)normálneho chalana a jeho kamošov, príbeh o hľadaní lásky a samého seba, príbeh o sviatkoch strávených v rodinnom kruhu, o maturitnom plese a úlohách do školy. A ako v tomto všetkom môžete nájsť niečo neobyčajné.

The perks of being a wallflower je brilantná kniha. Ale to pochopíte až na jej konci.

Ak si túto knihu túžite prečítať, môžete sa tešiť! Vydavateľstvo Slovart sa ju chystá vydať v apríli budúceho roku. Nad názvom sa zatiaľ usilovne uvažuje, pretože preložiť The perks of being a wallflower dá skutočne zabrať. Obálka zostane pravdepodobne pôvodná.

Recenzia Let's Get Lost od Sarry Manning

Sarra Manning je autorka v našich končinách nie veľmi známa. Svoju kariéru odštartovala písaním YA literatúry, neskôr jej vyšli aj dve knihy pre dospelých. Let's get lost je kniha určená mladým dospelým a patrí k tomu najlepšiemu, čo som z tohto žánru čítala.

Pre Isabel je život len „never ending circle of extreme suckitude“ a jediný spôsob, akým  sa s ním dokáže vyrovnať, je mať vždy navrch. Nad svojimi kamarátkami drží pevnú ruku ako vojenský generál, dôležité je nikdy neukázať slabosť. Najmä, keď ste najmladší v ročníku s najlepším priemerom.

Najmä, keď vám prednedávnom zomrela mama.

Isabel sa snaží prežiť. Skončiť strednú školu, odísť od prísneho otca, ktorý má vždy pravdu. Zbaviť sa najlepších kamarátok, ktoré sú len obyčajné mrchy.

Keď zrazu v tomto začarovanom kruhu stretne Smitha (jeho krstné meno vám neprezradím, v istom bode knihy sa k nemu viaže celkom vtipný rozhovor). Na jednej párty si Smith Isabel v tme pomýli s iným dievčaťom a tým začne ich dlhú spoločnú cestu hádok a udobrovania.

Knihy Sarry Manning sú pre mňa vždy úžasným čítaním a táto nebola výnimkou. Sarra má neuveriteľný zmysel pre humor s jemným nádychom irónie, vďaka ktorému aj z obyčajného romantického príbehu dokáže vytvoriť Dielo.

Osobná skúsenosť: Pri čítaní tejto knihy som sa prihlúplo smiala pol hodinu v kuse cestou do práce vo verejnom dopravnom prostriedku. (ale nemohla som si pomôcť)

Príbeh knihy Let’s get lost nie je ničím zvláštny, no práve to akoby dávalo priestor vyniknúť skvelému literárnemu štýlu Sarry Manning. Myslím si, že v tom tkvie pravé autorské umenie, vedieť napísať, čo ste mali na raňajky tak, aby vaše slová čitatelia hltali jedným dychom. A presne to nám Sarra vo svojich knihách ponúka.

Skvele je vyobrazený aj vzťah Isabel a Smitha. Príbeh neponúka dokonalú Edwardovskú lásku (myslím, že tej už mám do konca života dosť :), no lásku Smithovskú, ktorá je ale omnoho reálnejšia. Ja som teda v mojom živote Edwardovskú lásku ešte nezažila, za to tých Smithovských...aká je Smithovská láska? Obyčajná a pri tom neobyčajná. Isabel má Smitha rada...v zápäti nemá. Smith nevie, čo k Isabel cíti, zatiaľ čo vie ale celkom presne, čo cíti k Mandy. Všetci by sme si želali, aby boli vzťahy v podstate jednoduché, buď je to láska alebo nie je. No v skutočnosti to tak nefunguje a aj práve o tom hovorí tento príbeh.

Okrem toho Isabel má 16 a Smith 20, čo je úplne skvelá kombinácia a popri všetkých zamilovaných 17 ročných pároch príjemné osvieženie. (aspoň že britskí autori nemajú problém s dvojicami s vyšším vekovým rozdielom ako je 1 rok)

Kniha hovorí o tom, ako sa vyrovnať so stratou, ako nájsť samého seba, ale aj ako si vymôcť viac peňazí na vreckové. Ja som sa v nej našla hneď niekoľkokrát. Myslím, že toto nebol posledný raz, čo som ju čítala.

Preto si zaslúži 5 kuriat.