Prečítate v živote mnoho
príbehov, kým nájdete ten, ktorý vás chytí za srdce. A keď ho nájdete,
myslíte si, že už nepríde žiadny iný, ktorý by ho mohol predčiť. On the
Jellicoe Road od Meliny Marchetta bol pre mňa presne takýmto príbehom.
Dej knihy nás zavedie do
prostredia austrálskej buše, na miesto, cez ktoré vedie cesta Jellicoe. Magická
cesta, ktorá zmenila osudy mnohých ľudí. Tu nechala matka jedenásť ročnú Taylor
pred potravinami a odišla. Našťastie šla okolo Hanna, ktorá ju vzala so
sebou do internátnej školy Jellicoe. Talyor od vtedy školu neopustila, ako
maturantka sa stala hlavou svojho internátneho domu a pomáha sa starať o mladšie
žiačky. Popri tom však vedie školu Jellicoe do teritoriálnych vojen o územie,
v ktorých proti sebe súperia školské deti, mestské deti a kadeti –
študenti vojenskej školy na výcviku v buši.
Keď v zmätku teritoriálnych
vojen Taylor opustí jej najbližšia osoba Hanna, ktorá zmizne bez slovka
vysvetlenia, začnú na povrch vychádzať udalosti spred 20 rokov, zabudnuté
krivdy a lásky. Taylor sa odrazu ocitá uprostred tornáda udalostí, ktoré nemôže
ovplyvniť.
Ako by som označila knihu On the
Jellicoe Road jednou vetou? Patrí k najsilnejším knihám, aké som tento rok
čítala. Patrí však aj k tým vtipným, romantickým a napínavým. On the
Jellicoe Road je jednoducho komplexný balíček – nemusíte mať naraz rozčítaných
niekoľko kníh rôznych žánrov. V tejto knihe nájdete všetko, po čom túžite
a po dočítaní chcete viac VIAC, chcete si prečítať všetky knihy od Meliny
Marchetta a to HNEĎ.
On the Jellicoe Road ma chytilo
za srdce. Prežívala som s Taylor všetko, čo sa okolo nej dialo, zažívala
som jej zmätok, cítila som jej lásku, viedla som s ňou vojny, smiala sa na
jej vtipoch. Na týždeň som sa ocitla v austrálskej buši na ceste Jellicoe,
ktorá bola aj pre mňa magická.
Hlavní hrdinovia sú uveriteľní,
reálni, rovnako ako prostredie. Vzťahy medzi nimi sú také ľudské, na jednej
strane bežné, na druhej trošku šibnuté ako v ozajstnom živote. Teritoriálne
vojny vás zas nechávajú v neustálom napätí, máte chuť sami vyjednávať,
zakrádať sa nepriateľským územím a vymýšľať zlobu, ktorú by ste druhému
táboru vyviedli.
Na pozadí tohto všetkého Melina
Marchetta vpísala posolstvo o láske v rodine, medzi priateľmi a medzi
mužom a ženou.
Knihe On the Jellicoe Road nič
nechýba. Len veľa ďalších spokojných čitateľov ako som bola ja. Preto si odo mňa zaslúži všetkých 5 kuriat.
Krásná recenze! JR mám rozečtenou. Jenže čtu najednou až moc knih a v této jsem zatím jen na začátku, protože prvních pár stran mě tolik nezaujalo (těm teritoriálním bojům jsem moc nerozuměla) a jsem v časovém presu. Po této recenzi se ale těším moc a určitě knihu dočtu.
OdpovedaťOdstrániťAj ja som mala na začiatku problém, usporiadať si všetko v hlave, k niektorým pasážam som sa musela vracať. Ale myslím, že to bolo aj tým, že som to čítala v angličtine, a tá austrálska bola obzvlášť náročná...aspoň zo začiatku, kým zistíš, že gaol je väzenie a singlet tielko :)
OdpovedaťOdstrániťZatím s angličtinou této knihy právě taky celkem bojuju, ale díky této recenzi aspoň vím, že jsem ty teritoriální sváry pochopila dobře, pořád se mi to zdálo hrozně zvláštní. Mám ale stejně takový pocit, že to začnu číst od začátku a až po zkouškách.
OdpovedaťOdstrániťVyzerá to veľmi, ale ozaj veľmi dobre. Ale tá angličtina ma trošku odrádza... ALE! Nikdy nehovor nikdy, určite sa ku nej raz dostanem :)
OdpovedaťOdstrániť