Recenzia Soulless od Gail Carriger

Vydajte sa na cestu časom a priestorom s knihou Soulless, ktorá vás zavedie až do viktoriánskeho Anglicka, aké nepoznáte. V tomto Anglicku nežijú upíri, vlkolaci a duchovia v utajení, ale patria ku spoločenskej smotánke. Dokonca majú vlastných zástupcov vo vláde a vlastný paranormálny úrad s názvom BUR.

Niektoré veci však zostávajú rovnaké. Napríklad konvencie a spoločenské pravidlá. To znamená, že ak ste ako hlavná hrdinka, Alexia Tarabotti, 26 ročná stará dievka s otravnou rodinou na krku, váš život je utrpenie. Najmä, keď máte oproti ostatným slečnám väčšie krivky, tmavšiu pokožku, ktorá vôbec nie je v móde, talianske korene a...keď nemáte dušu. Stačí len Alexin dotyk a 200 ročný upír alebo vlkolak sa na premení na obyčajného človeka.

Príbeh sa začína, keď Alexiu napadne na plese neznámy upír, ktorý vôbec netuší, že sa Alexia narodila bez duše, hoci je to medzi všetkými známa vec a Alexia je riadne evidovaná na úrade BUR. Vtedy na scénu vstupuje Alexin starý (doslova starý – 200 ročný) známy, vlkolak a riaditeľ BURu, lord Conall Maccon, ktorý má s Alexiou nevybavené účty od incidentu s ježkom, aby vyšetril túto záhadnú udalosť. V Londýne sa totiž začali diať čudné veci, mladí upíri a vlkolaci záhadne miznú, namiesto nich sa však objavujú noví. Okrem toho sa niekto snaží uniesť Alexiu.

Detektívna jazda sa môže začať.

Príbeh Alexie Tarabotti je osviežením medzi všednou literatúrou ako studená citronáda počas tropického leta. Trošku sladký a trošku kyslý, no keď máte čitateľskú krízu a myslíte si, že tu už všetko bolo, tak vo vás opäť prebudí chuť čítať.

Autorka využíva dobový zdvorilostný jazyk, ktorý skvelo dotvára atmosféru Londýna v 19. storočí. Napriek tomu však príbeh nepôsobí strnulo a ťažkopádne, ale dynamicky plynie. Určite k tomu prispievajú aj hlavné postavy Alexia a Maccon. Obe sú ironicky vtipné, do detailov premyslené a dynamika ich vzťahu robí knihu jedinečnou. A na svoje si prídu aj fanúšikovia romantických chvíľ.

Práve suchý anglický humor zaobalený akoby medzi riadky je to, čo som si na knihe zamilovala najviac. Niekedy som pochopila, že sa mám smiať až o niekoľko sekúnd po dočítaní vety, ale o to viacej som si skrytý vtip užila.

Vhodným dotvorením príbehu je detektívna zápletka, ktorá ale nepôsobí umelo a len pre efekt, aj keď pre mňa nebola až taká dominantná. Napínavé časti sú napínavé, odhalenia primerane šokujúce a zloduchovia desiví. Gail Carriger nenechala ani jeden aspekt svojho diela zanedbaný.

Séria The Parasol Protectorate je niečo s čím ste sa ešte nestretli, to vám môžem zaručiť. Určite sa do nej oplatí pustiť, aspoň preto, aby ste sa dozvedeli, ako to bolo s tým ježkom.

a kus kuraťa

Recenzia The Body Finder od Kimberly Derting

The Body Finder je kniha, ktorá sa všeobecne medzi čitateľmi teší veľkej obľube. Pri tom je úplne tuctová, trochu gýčová a najmä otrepaná. Tak prečo tomu tak je? Pokúsim sa na túto otázku v nasledujúcich riadkoch odpovedať.

Čo očakávate, keď sa rozhodnete prečítať si knihu zo žánru YA paranormal? Samozrejme vierohodnú hrdinku, s ktorou sa môžete stotožniť, príťažlivého hrdinu, trošku napätia (no nie zas priveľa) a nejaký paranormálny prvok.

Čiže, keď idete kupovať knihu YA paranormal už presne viete, o čom si v nej chcete prečítať. A to v Body Finderovi nájdete.

Violet je stredoškoláčka s nezvyčajnou schopnosťou – dokáže nájsť mŕtvych ľudí, alebo ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom účastnili vraždy. Táto jej schopnosť ju nijako v živote neovplyvňuje, okrem toho, že od malička pochováva zvieratká v lese, až kým nenájde v jazere mŕtve dievča a po okolí sa nezačne pohybovať masový vrah.

Knihy zo žánru YA paranormal, ktoré sa v poslednom čase publikujú sú ako okopírované jedna cez druhú a práve preto príšerne nudné. The Body Finder však vo svojom žánri vystupuje o kúsok vyššie nad ostatné knihy nasledujúcimi faktormi:

•  Mužskú stránku nám zastupuje Violetin najlepší kamarát Jay, ktorého príťažlivosť sa začala medzi fanúšikmi knihy univerzálne označovať ako „Jay faktor“. Jay je starostlivý, vtipný, no zároveň vznetlivý, panovačný a urážlivý. Práve tieto jeho negatívne vlastnosti ho robia zaujímavým a jedinečným.
• Kniha je rozprávaná v 3. osobe a to je unikátny jav v dnešnej YA literatúre. Rozprávač knihu posúva kvalitou vyššie, páčilo sa mi, ako bol „nad vecou“ a bežné školské a ľúbostné záležitosti teenagerov opisoval s odstupom staršieho skúsenejšieho človeka, ktorý si už všetkým prešiel.
• Okrem Jaya sa v príbehu vyskytuje veľa Violetiných kamarátov, takže sa príbeh neobmedzuje na obohraté priateľstvo a potom lásku na štýl sme-len-my-dvaja, ale celé prostredie knihy sa zdá byť reálnejšie, a práve vďaka vedľajším postavám ožíva. Jay je síce Violetin najlepší kamarát, no okrem neho má Violet aj kopu dievčenských kamarátok, takže neskončíte pri scéne, kde Violet nakupuje oblečenie a Jay ju doprevádza. (chvalabohu)

Ak  máte chuť prečítať si knihu zo žánru YA paranormal, určite siahnite po The Body Finder. Pokiaľ však hľadáte úžasné literárne dielo, na vašom mieste by som sa poobzerala inde.

P.S.: Poprosím fanúšikov, aby sa zľutovali a neukameňovali ma :P