Recenzia Soulless od Gail Carriger

Vydajte sa na cestu časom a priestorom s knihou Soulless, ktorá vás zavedie až do viktoriánskeho Anglicka, aké nepoznáte. V tomto Anglicku nežijú upíri, vlkolaci a duchovia v utajení, ale patria ku spoločenskej smotánke. Dokonca majú vlastných zástupcov vo vláde a vlastný paranormálny úrad s názvom BUR.

Niektoré veci však zostávajú rovnaké. Napríklad konvencie a spoločenské pravidlá. To znamená, že ak ste ako hlavná hrdinka, Alexia Tarabotti, 26 ročná stará dievka s otravnou rodinou na krku, váš život je utrpenie. Najmä, keď máte oproti ostatným slečnám väčšie krivky, tmavšiu pokožku, ktorá vôbec nie je v móde, talianske korene a...keď nemáte dušu. Stačí len Alexin dotyk a 200 ročný upír alebo vlkolak sa na premení na obyčajného človeka.

Príbeh sa začína, keď Alexiu napadne na plese neznámy upír, ktorý vôbec netuší, že sa Alexia narodila bez duše, hoci je to medzi všetkými známa vec a Alexia je riadne evidovaná na úrade BUR. Vtedy na scénu vstupuje Alexin starý (doslova starý – 200 ročný) známy, vlkolak a riaditeľ BURu, lord Conall Maccon, ktorý má s Alexiou nevybavené účty od incidentu s ježkom, aby vyšetril túto záhadnú udalosť. V Londýne sa totiž začali diať čudné veci, mladí upíri a vlkolaci záhadne miznú, namiesto nich sa však objavujú noví. Okrem toho sa niekto snaží uniesť Alexiu.

Detektívna jazda sa môže začať.

Príbeh Alexie Tarabotti je osviežením medzi všednou literatúrou ako studená citronáda počas tropického leta. Trošku sladký a trošku kyslý, no keď máte čitateľskú krízu a myslíte si, že tu už všetko bolo, tak vo vás opäť prebudí chuť čítať.

Autorka využíva dobový zdvorilostný jazyk, ktorý skvelo dotvára atmosféru Londýna v 19. storočí. Napriek tomu však príbeh nepôsobí strnulo a ťažkopádne, ale dynamicky plynie. Určite k tomu prispievajú aj hlavné postavy Alexia a Maccon. Obe sú ironicky vtipné, do detailov premyslené a dynamika ich vzťahu robí knihu jedinečnou. A na svoje si prídu aj fanúšikovia romantických chvíľ.

Práve suchý anglický humor zaobalený akoby medzi riadky je to, čo som si na knihe zamilovala najviac. Niekedy som pochopila, že sa mám smiať až o niekoľko sekúnd po dočítaní vety, ale o to viacej som si skrytý vtip užila.

Vhodným dotvorením príbehu je detektívna zápletka, ktorá ale nepôsobí umelo a len pre efekt, aj keď pre mňa nebola až taká dominantná. Napínavé časti sú napínavé, odhalenia primerane šokujúce a zloduchovia desiví. Gail Carriger nenechala ani jeden aspekt svojho diela zanedbaný.

Séria The Parasol Protectorate je niečo s čím ste sa ešte nestretli, to vám môžem zaručiť. Určite sa do nej oplatí pustiť, aspoň preto, aby ste sa dozvedeli, ako to bolo s tým ježkom.

a kus kuraťa