RC recenzia Nádherné tvory od Kami Garcia a Margaret Stohl

Na začiatok si musíme vyjasniť dve veci:

Väčšinou sa knihe, ktorú píšu viacerí autori, snažím zďaleka vyhnúť. Už mám za sebou isté knižné sklamania spôsobené autorskými dvojicami. Keď román píšu dvaja, evokuje to vo mne pocit, že ani jeden z nich nie je dostatočne dobrý spisovateľ, aby knihu zvládol napísať sám. Kami Garcia a Margaret Stohl ma však príjemne prekvapili. Neviem posúdiť, nakoľko kvalitnými autorkami sú osamote, no spolu tvoria skvelý spisovateľský tandem.

Ďruhou vecou sú moje predsudky. Väčšinou si ešte pred prečítaním nejakej knihy vytvorím celistvý obraz o tom, aká bude, a zriedkakedy sa mýlim. Kniha ma môže prekvapiť svojim dejom, ale celkový dojem mám utvorený ešte skôr než začnem čítať. (strašné, však) Preto sa málokedy stane, že ma niečo vyslovene sklame alebo poteší. Prekvapivo, Nádherné tvory sa vymkli všetkým mojim predstavám a predsudkom a zaradili sa do kategórie “nezaškatuľkovateľné”.

Prvý dojem po prečítaní zopár strán: “Ale veď to vôbec nie je zlé!”

Druhý dojem po prečítaní zopár kapitol: “Aký príjemný príbeh!”

Ethan Wate žije v malom južanskom mestečku Gatlin, kde sa ani lístok nepohne bez toho, že by o tom nevedeli všetci jeho obyvatelia. Nuž a pokiaľ ste lístkom, ktorý sa vymyká bežnému Gatlinčanovi, nebodaj ešte sympatizujete s Úniou (horšie je len, ak vám je celá Občianska vojna ukradnutá) a pochádzate z iného mesta, čaká vás na pohostinnom Juhu pravé peklo na zemi. Lístkom v našom románe je mladé dievča Lena Duchannesová, neter známeho mestského čudáka, ktorého nikto už niekoľko rokov nevidel, pretože nevychádza z domu. Lena prišla nevedno odkiaľ, chodí oblečená vo zvrškoch čudných tvarov a veľkostí, na krku nosí nádhrdelník s rôznymi príveskami vhodnými akurát tak do koša a píše si na ruku čísla. Hneď po príchode do mesta sa stáva terčom ohovárania a zlomyseľností spolužiakov a keď rozbije okno na hodine angličtiny, jej život v Gatline je odpísaný.

Ethan – naopak – je pravým synom Gatlinu, hviezdou basketbalového tímu s bývalou frajerkou roztlieskavačkou. No nič z toho preňho nie je dôležité. Pretože v snoch vidí stále len jedno dievča, ktoré musí za každú cenu zachrániť. Keď zistí, že tým dievčaťom je Lena, ktorá si ho zo snov tiež pamätá, spolu začínajú bojovať o Lenin život, ktorý sa spolu s jej približujúcimi narodeninami zmieta medzi temnotou a svetlom.

Nádherné tvory sú krásnym príjemne sa čítajúcim príbehom Juhu. Autorky zmiešali romantiku, fantasy prvky a južanské reálie a stvorili príbeh, ktorý má potenciál získať si davy fanúšikov.

Ja osobne príbehy z Juhu zbožňujem a tento sa mi nesmierne páčil. Starú školu v knihe stelesňujú Ethanove prastaré tety, ktoré sem-tam aj zabudnú, že vojna skončila a paničky z rôznych klubov, ktoré oslavujú vznešenosť americkej revolúcie. Autorky úžasne vystihli atmosféru malého mestečka, kde každý každého pozná, všetci si všetko pamätajú a kde nikomu nie je dovolené zabudnúť na udalosti dávno minulé.

Do tohto prostredia zasadili vzťah medzi Ethanom a Lenou, a všetkým nám je od začiatku jasné, že sú pre seba stvorení. Veľmi sa mi páčilo, ako sa Ethan s Lenou dokázali rozprávať len pomocou myšlienok. Na druhej strane však tento vzťah trošku pokrivkával, pretože bol príliš detinský a slovné spojenie “byť do niekoho” ma ubíjalo. Keď si Ethan s Lenou dali prvú pusu, stalo sa tak niekde uprostred 400 stranovej knihy, úplne ma to prekvapilo, pretože som si myslela, že už sa to predsa muselo niekde stať, najmä, keď berieme do úvahy, že randiť spolu začali už pred 150 stranami.

Príbeh je písaný z pohľadu Ethana, čo prináša do tohto žánru príjemné osvieženie. Celý čas som si užívala Ethanove rozprávanie a jeho chlapčenské názory, aj keď je diskutabilné, do akej miery boli skutočne chlapčenskými, keď knihu písali dve ženy.

Napokon paranormálna časť – tá bola skutočne dobrá. Stretávame sa so svetom mágie, woodoo, zaklínačmi, čarodejníkmi, cestujeme v čase, pátrame po starodávnej knihe alebo magickom amulete. Kniha nás stále drží v napätí, ako to nakoniec s Lenou dopadne.

Autorky rozhodne namixovali veľmi príjemné čítanie pre všetky vekové kategórie. Ja dávam Nádherným tvorom 3 a pol kuraťa (dosť drastické, to polkura :D). Ubrala som kuratá za niekoľko posledných kapitol, ktoré sa mi zdali slabšie, hoci mali byť veľkým finále, a za trochu čudný vzťah medzi Ethanom a Lenou. Nádherné tvory možno neprekvapia strhujúcim príbehom alebo vášinivou láskou, no vo svojom žánri sú tým lepším a prinášajú spestrenie, ktoré veľmi oceňujem.

A POL KURAŤA :)

Kniha vyšla 19. apríla vo vydavateľstve Ikar, ktorému by som sa touto cestou chcela poďakovať za poskytnutie recenzného výtlačku. Ste tam fakt super v tom Ikare! :)