sobota 14. apríla 2012

Recenzia Mechanický pomaranč od Anthonyho Burgessa


Nie, nevypínajte sa z môjho blogu, ste tu správne. Tento raz však mám pre vás recenziu z okruhu pre náročnejších čitateľov. Ako sa na život dospievajúcich pozeral Anthony Burgess v roku 1962 sa dozviete z jeho dystopickej knihy Mechanický pomaranč.

Mechanický pomaranč je kultovou knihou, aj vďaka jeho filmovému spracovaniu z dielne Stanleyho Kubricka. Pokiaľ máte silné žalúdky a náladu na psycho(lógiu), rozhodne odporúčam.

Sme v nejakom svete, v nejakom čase. Sme vo svete a v čase, v ktorom žije 15 ročný Alex so svojimi frendíkmi Jiříkom, Pítrsom a Tupounom. Cez deň chodia do školivodu, no najtky, to je celkom iná pieseň. Najtky, čiže noci, patria rabovaniu, kradnutiu, drogám a násiliu. Mládež sa zvlčila a ulice New Yorku už nie sú bezpečné.
Toľko sa však chodí s krčahom po vodu, až kým sa mu ucho neodtrhne. Alexovi frendíci sa vzopreli vláde jeho pevnej ruky a zradili ho. Alexa zatkli za vraždu a poslali do STANAZu – štátneho nápravného zariadenia. Tu Alexa vyberú, aby sa podrobil jedinečnému pokusu donútiť človeka konať za každú cenu dobro. Alex tak nemá inú možnosť ako byť dobrým, pretože násilie mu spôsobuje neznesiteľnú bolesť.

Mechanický pomaranč je známy najmä svojským slovníkom, ktorým sa Alex, Náš Pokorný Rozprávač, vyjadruje. Používa zmes slovanizmov, anglikanizmov a románskych slov. Čítanie jeho príbehu prináša pocit, že sa skutočne nachádzame vo svete, v ktorom sa zmazali hranice.

Alex je prototyp antihrdinu. Alex je jednoducho psychopat. Vyžíva sa v násilí a bolesti, nepozná žiadne medze a sám seba vždy vidí v pozícii ublíženého. Je snáď jediný hlavný hrdina, ku ktorému som necítila ani kúsok sympatie a celý čas som si priala, aby ho už niekto riadne prefackal a potrestal. Súcit sa nedostavil, ani keď prišiel trest, Alex jednoducho nie je milovaniahodný hrdina.

Mechanický pomaranč prináša pohľad na násilie vo vzťahu k mládeži, ukazuje, čo všetko sa môže stať, ak sa nám niečo vymkne spod rúk. O zmysle Mechanického pomaranča polemizujú mnohí literárni kritici, čiže ja sa odhaľovaniu skrytých významov radšej zdržím, pretože by som mohla odhaliť také, ktoré v ňom ani nie sú.

Kniha pre každého čitateľa nesie iné posolstvo. Aké bude to vaše, musíte zistiť sami. Ja môžem knihu len odporučiť. (silnejším žalúdkom :)

P.S.: Pozor na šokujúci koniec.

4 komentáre:

  1. aj ja som ho neznasala cely cas, zelala som si aby uz konecne prestal a niekto mu dal poriadne na picu a ked bol po tej liecbe aj tak tomu nieco chybalo, proste on bol taky hnusny ze az... inak ja odporucam citat v originale, neni to tak tazke ako sa na prvy pohlad zda =)

    ha! konecne prva kniha u teba ku ktorej sa mozem aj ja erudovane vyjadrit :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som videla iba film, ale tiež to bolo pekne hnusné.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. skvela kniha, a preklad (i ked si uz nepamatam ci som to citala v cestine alebo slovencine) bol velmi kvalitny. niekedy si snad precitam aj original na porovnanie vyrazov;)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ja som to čítala v českom preklade, do slovenčiny to preložené nebolo a myslím, že aj ten preklad sa považuje za kultový. Naozaj bol vynikajúci, klobúk dolu pred takým prekladateľským majstrovstvom.

      Odstrániť