Mara sa jedného dňa zobudí v nemocnici bez spomienky na to,
ako sa tam dostala. Dozvie sa, že bola s polu s najlepšou kamarátkou Rachel a
priateľom Judeom zavalená v starom dome. Rachel a Jude nehodu neprežili. Mara
si však nedokáže vybaviť, ako k nehode došlo, ani prečo sa do rozpadávajúceho
sa domu vybrali.
Mara má problémy vyrovnať sa so stratou blízkych osôb, preto
sa celá rodina presťahuje na Maiami, aby mohla začať od znovu. V novej škole sa
Mara zoznamuje s Noahom, školskýmobľúbencom, hriešne bohatým lámačom dievčenských
sŕdc. Problémy si však Maru nájdu aj nanovom mieste – nedokáže sa zbaviť
rôznych vidín a halucinácií, v ktorých sa jej zjavuje Jude. Častokrát už nedokáže
rozoznať, čo je skutočnosť a čo len ilúzia.
The Unbecoming of Mara Dyer je úžasne napísaná kniha.
Michelle podáva príbeh s ľahkosťou a prirodzenosťou, akej sa podarí dosiahnuť
máloktorému autorovi. Vďaka tomu dej plynie hladko a preteká pomedzi stránky
ako prúd divokej rieky. Hlas rozprávačky Mary je v porovaní s inými YA hrdinkami
dnešnej literatúry ako osviežujúci vánok – Mara je vtipná, nevtieravým a chytľavým
spôsobom, dobre sa mi čítali jej myšlienky a páčilo sa mi vypočuť si príbeh v
jej podaní. Najviac si však skutočne cením autorkin zmysel pre humor, ktorý knihu
posúva o priečku vyššie na pomyselnej stupnici skvelých kníh.
Ťažko však túto knihu zaradiť do škatuľky presného žánru. Od
začiatku nás Michelle necháva v neistote a nevedomosti, či sú Marine
halucinácie len pozostatkom posttraumatického šoku, alebo sú reálne a my čítame
paranormálny román. Táto nejednoznačnosť sa mi najprv veľmi páčila, pretože je
neokukaným knižným konceptom, no ako sa preťahovala cez polovicu knihy, začínala
mi liezť na nervy. Stávalo sa mi, že som mala problém orientovať sa v deji –
jednu chvíľu sa diala celkom normálna situácia, v druhú chvíľu už sa Mara
ocitla na inom mieste a ja som ten medziskok medzi týmito dvomi dejovými
líniami akosi vždy zmeškala. Možno to bol autorkin zámer, navodiť pocit ilúzie,
halucinácie a úplného zmätku, aký sa odohrával v Marinej hlave.
Kniha vo mne vyvolala dojem, akoby bola len veľkým
predslovom k ďalším častiam, pretože dej sa rozhýbal až v druhej polovici a
kniha je zakončená sledom šokujúcich udalostí. Za slabšiu by som označila
strednú časť knihy, kedy ma už nebavilo čítať skvelé rozprávanie o ničom a čakala
som až do nejakých 60% knihy na vyštartovanie deja. Michelle akoby si prvou
polovicou pripravovala pôdu na ohurujúce rozbalenie celého príbehu.
Celá koncepcia knihy je nevšedná, čo si pri záplave dnešnej
tuctovej YA literatúry veľmi cením. Zaradila by som ju medzi tie naozaj dobré
knihy, ktoré tento rok vyšli.
Mne osobne však ešte kúsok niečoho nepomenovateľného chýba,
aby som bola z knihy celkom unesená, ale musím uznať, že kniha je napísaná
naozaj dobre a celá séria má predpoklad zlepšovať sa, napokon Michelle Hodkin
je debutová autorka. Preto dávam knihe 4 kuratá.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára