Na úvod si prepožičiam tweet autorky Megan McCafferty: "I write the types of books that I wish I'd had in high school to help make me feel less misunderstood. " Takto reagovala Megan na článok s názvom Darkness Too Visible uverejný americkým časopisom The Wall Street Journal, ktorý vstúpil do dejín YA literatúry ako "The WSJ thing".
Prečo vlastne tento článok vyvolal takú mohutnú vlnu názorov a predovšetkým nevôle u väčšiny spisovateľov YA lit? Určite vám ho odporúčam prečítať, hoci je dosť dlhý a zložitý (predsa len angličtina využívaná vo Wall Street Journale je trochu iná od tej bežnej :) - Darkness Too Visible. Autorkou článku je recenzentka literatúry pre deti, ktorá píše pravidelne pre WSJ. Hlavnou témou článku je nevhodnosť YA literatúry pre mladých čitateľov.
Článok začína srdcervúcim opisom zúfalej matky, ktorá stojí v kníhkupectve a chce svojej 13ročnej dcére kúpiť knihu ako darček. V oddelení pre mladých ju obklopujú samé temné a dramatické obaly kníh, len upíri, násilie, temnota, vraždy a sebapoškodzovanie - nič, čo by si vedela predstaviť, že by mohla svojej dcére podarovať. Nešťastná matka odchádza z obchodu s prázdnymi rukami.
Autorka článku ďalej odsudzuje YA literatúru, že píše o násilí, ubližovaní a znásilneniach, ktoré môžu na jednej strane pomôcť obetiam takýchto činov, no na druhej vedú krehkých teenagerov k domienke, že takéto správanie je bežné a ospravedlniteľné.
Na paškál si berie aj knihu od Lauren Myracle, Shine, rozprávajúcu príbeh mladého gaya z južanského mestečka, ktorý je brutálne zbitý a leží v nemocnici v kóme. Hlavná hrdinka tejto knihy pátra po jeho vrahovi v meste plnom narkomanov, prostitútok a nevzdelaných ľudí, ktorí sa vyjadrujú jazykom spodiny. Autorka výrazne odsudzuje využívanie nespisovného jazyka v knihách, pretože hoci tento jazyk dotvára atmosféru knihy, nie je to niečo, čo by rodičia chceli, aby ich deti čítali.
Taktiež odsudzuje veľký úspech knižnej série Hry o život, ktorú označuje za prehnane násilnú.
Pokiaľ sa autori oháňajú tým, že nepíšu o ničom, čo by si deti samy nenašli na internete, má pre nich autorka tiež odpoveď - načo niečo negatívne, čo by nemalo byť ani na internete, dávať do kníh?
YA autori zostali týmto článkom celkom pobúrení. Twitter zaplavili správy podporujúce YA lit s tagom #yasaves.
Ja som knihu Shine od Lauren Myracle čítala nedávno a bola pre mňa jednou z najkrajších a najinšpiratívnejších kníh v mojom živote. Mne osobne sa častokrát YA knihy zdajú príliš prudérne a naozaj nechápem takýto radikálny názor, aký bol vyjadrený v spomínanom článku. Zaujímalo by ma, čo by mali decká od 15 do 18 rokov čítať, keď YA lit je pre ne nevhodná.
A čo si myslíte vy? Sú YA knihy nevhodné pre dospievajúcich čitateľov?
Autorka článku spadla tvrdo na hlavu.:D Kto chce čítať o krásnom svete, vezme si nejaký úbohý dievčenský románik.:P
OdpovedaťOdstrániťpreboha, to je typicka pruderna americanka. ved ked som mala 13, furt som zhrabuvala knihy o sexe, ine ma nezaujimali. napr. sladke udolie ked som citala tak som sa az cervenala niekedy, haha.
OdpovedaťOdstrániťa okrem toho som pozerala telku kde vsetko bolo v obraze...tito americania, oni by asi chceli zit vo vakuu.
Chachacha :-D Keď som mala dvanásť trinásť, rabovala som fantasy poličku v knižnici...a som si istá, že by som zhltla všetko, o čom píšeš a s nadšením, keby také vtedy bolo. Miesto toho som zato prečítala všetky diely Kvetov v podkroví, kde je síce zobrazené týranie detí, odvrhnutie vlastnými rodičmi, podávanie jedu vlastnou starou matkou, incest, dokonca dvojitý v jednej rodine...no proste sladké to bolo jak otrávené cukrátko.
OdpovedaťOdstrániť