Trp človek Mak Jozef milión!

Závidím každému z vás, komu tento nadpis vôbec nedáva zmysel. To znamená, že ste neboli nútení čítať perlu slovenskej realistickej literatúry Jozef Mak, najpríšernejšie dielo všetkých čias v tesnom závese za Kukučínovým Domom v stráni a Hviezdoslavovým manifestom tvorby, ktorý si nemôžem spomenúť ako sa volal, ale spomína v ňom "ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy a strojenosti pravidlá, hlaď pĺžovú a iných mastí krámy" - už viem, Čo dávam, dávam z úprimnosti duše, sa to volalo.

Prečo však spomínam Jozefa Maka? A tí, čo mali tú česť oboznámiť sa s týmto románom sa čudujú, pretože vedia, že autorove pôvodné slová nezneli "Trp človek Mak Jozef milión" ale "Trp Jozef Mak človek milión". 

Nuž to vám bolo tak, už ani neviem pri akej príležitosti sa jedna moja jedna veľmi dobrá kamarátka (ak toto číta musím povedať, že najlepšia) rozhorčovala tak veľmi, že z nej vyšla len nesúvislá skomolená múdrosť z pera J.C. Hronského. Odvtedy je to celkom bežná hláška v mojich kamarátskych kruhoch nad ktorou sa ani nepozastavujem. Len dnes...som si tak šla z práce a po 9 hodinách usilovnej činnosti mi asi už načisto šibalo, pretože som v mysli zavadila o tento pamätný výrok a zotrvala pri ňom tak dlho, že som sa začala nahlas smiať. Našťastie som bola na ulici sama.
A Jozef Mak - to je len slabý odvar všetkých trefných hlášok, ktoré bežne používame. Citujeme si texty Horkýže Slíže na dennej báze. Dokonca až tak často, že niekedy použijem úryvok textu celkom mimovoľne a čudujem sa, ak mi niekto neodpovedá. Citujeme si literárne skvosty. Mor ho! - "a čo i dušu dám v tom boji divokom" a Slávy dcéru - "Stůj noho!". A potom - citujeme si filmy. Z filmu Sněženky a machři sa celkom udomácnila hláška: "Tak to já nevíííím" - hovorí slečna afektovaným hlasom svojej kamarátke, aby zapôsobila na Vikiho Cabadaja. "To sme se zase vzdělali" - z čiernobielej klasiky Škola základ života. A všetky tie staré rozprávky! "Ivanovi chrbtom, lesu čelom!" "Je ti zima dievčatko? Čo ti šije, hlupák starý?" "Jedno nebo dvě vejce - jsou tři vejce." " Našli mí rádcové, našli? Nenašli..." "Chce se mi spát. Spát se mi chce. Komu se chce spát? No mně tedy rozhodně ne." S mamou častou používame "prines mi, čo ti cinkne do nosa" z Troch orieškov pre popolušku, keď ide jedna z nás nakupovať. A s babkami "Vařešku - ne tu větší - ke králi!", vždy keď spolu varíme v kuchyni. A nakoniec skvost kinematografie, nekonečná studnica najlepších hlášok a citácií na svete, film Pelíšky. Nikdy nezabudnem na predsilvestrovskú noc s kamarátmi na chate, keď sme sa dokázali hodinu rozprávať len v hláškach z tohoto filmu. "Já přišel s nabídkou kvalitního sexu. Zaujímalo by mně, kde soudruzi z NDR udělali chybu. Ty anarchistický bohém, rudý bolševický nok" A tak by som mohla pokračovať donekonečna.

Určite som na mnoho našich hlášok zabudla. Máme ich veru neúrekom. Myslím, že by sme mohli stráviť týždeň a nepreriecť jedno normálne slovo.
A čo vy? Tiež obľubujete citácie? (a nemyslím tie pod čiarou)

Dúfam, že ste pri tomto príspevku netrpeli ako človek Mak Jozef milión.