utorok, 15. januára 2013

Ako sa správať k svojim čitateľom?

Každý bloger píše kvôli dvom veciam. Zaprvé chce byť čítaný, zadruhé chce, aby ho jeho čitatelia mali radi. Ak túžite byť nenávidený, nepíšte blog, choďte do politiky!
Nehovorím, že sa máte pretvarovať a nebyť sami sebou – v prvom rade vás ľudia čítajú, pretože ste iní ako ďalších nekonečno nekoniečien ostatných blogerov. Keby chceli čítať niekoho iného, tak ho čítajú, verte mi. Nič nie je prelietavejšie ako náklonnosť internetového fanúšika.
Tak prečo potom našim čitateľom neprejavíme aspoň trochu autorskej úcty? Môžete sa rozohniť, môžete nadávať, KRIČAŤ, vysmievať sa, no na druhej strane myslite na to, že vás naozaj niekto číta. A ten niekto sa nechce cítiť ako spráskaný pes, vždy keď si naklikne váš blog.

Nevyčítajte ľuďom, že málo komentujú. Neproste o komentáre.
Spomeňte si, ako sa správate vy, keď ste čitateľom nejakého blogu. Kedy necháte komentár? Keď ste z článku nadšení, keď vás chytí za srdce, rozosmeje alebo poteší. Určite nikdy nenecháte komentár len preto, že vás autor prosí, aby ste nejaký nechali. Čo by ste pod taký článok napísali? „nechávam komentár, lebo som Matka Tereza“?
A čo by ste urobili, ak by ste u niekoho narazili na článok, v ktorom vám vyčíta, že u neho málo komentujete? Začali by ste komentovať viac?
Najlepšia rada, akú by mi mohol niekto v tomto prípade dať je – popracuj na kvalite svojich článkov. Čím je článok kvalitnejší, tým má viac komentárov, ktoré o seba neprosia. Častokrát to vidím sama u seba – keď mám pocit, že sa mi článok vydaril, mám väčšinou viac komentárov než keď viem, že je to o ničom.
(predsalen skrytá rada – čo na ľudí zvykne zaberať sú obrázky! najlepšie obrázky obálok kníh:)))

Nenadávajte svojim čitateľom!
Sama som fanynkou dobre zvolených nadávok na správnom mieste. Ale nikdy, prebohaživého NIKDY nenadávajte svojim čitateľom! Nehovorte im, že ak sa im niečo nepáči, môžu ísť dokelu, alebo si majú nasrať (smutné, ale už aj toto som videla). Nikdy nespájajte nadávku v jednej vete s vašimi čitateľmi! Sú to vaši kamoši. Tým predsa tiež nenadávate do tváre. Mohli by ste totiž po chvíli zistiť, že už nemáte komu nadávať a že vás ľudia chodia čítať len preto, že si o vás myslia, že ste debil a nie kvôli tomu, že im máte ako bloger čo povedať.

Súťaže robte pre čitateľov nie kvôli vlastnej prestíži.
Opravujem sa. Súťaže robte aspoň z polovice kvôli čitateľom a z tej druhej kvôli prestíži :) Ak má vaša súťaž presné pravidlá, spíšte ich tak, že dáte svojim čitateľom najavo, že si naozaj prajete, aby niekto vyhral. Nepôsobte tak, že máte doma náhodou knihu, o ktorú všetci mesiac zakopávate a každý môže byť rád, že ju dáte milosrdne do súťaže.
Aj pravidlá sa dajú napísať slušne, s úctou voči druhej strane, takže vynechajte vyhrážky pri ich nedodržaní.
Tiež, prosím vás, nenúťte čitateľov robiť trápne veci, ako napríklad vyznávať vám lásku! Ani vy by ste kvôli knihe nechceli skákať na jednej nohe a natáčať sa pri tom na youtube. Nevyžadujte od čitateľov nič, čo by ste sami ako súťažiaci nebolo ochotní urobiť.

Nesprávajte sa k svojim čitateľom ako k chudákom.
Kašlite na povýšenecký tón. Načo by vám bol? Píšete, lebo vás písanie baví. Čítate, lebo vás čítanie baví. Presne rovnako to cítia vaši čitatelia. To, čo robia ich baví. Nekazte im zábavu. Nie ste v roli mentora, no zabávača.

Na záver ešte drobná rada – neťahajte na blog svoje spory s inými blogermi.
Tieto žabomyšie vojny sú síce zábava, pokiaľ viete o čo ide, no 80% vaších čitateľov ani netuší, čo sa všetko medzi riadkami našich blogov odohráva. Preto písať pravidelne články o tom, ako sa kto s kým v blogosfére háda, a nedajbože sa ešte pri tom stavať neustále do roly ublíženého, nikoho mimo blogosféry nezaujíma.
My blogeri máme náš priestor na vybúrenie na goodreads, knižnom kecálku, skype alebo maili. Nechajme naše blogy našim čitateľom.

P.S.: Tento článok je výnimočne venovaný knižným blogerom. Sľubujem, že ak ma teraz všetci začnú ohovárať, nikdy o tom žiadny článok nenapíšem :)
P.S.2: Som aká som, ale napriek tomu sa budem správať slušne. Aj keď mám niekedy na mále.

Mám vás rada a nech vás čítanie Fragile Things naďalej baví ;) Vaša Triss

16 komentárov:

  1. amen sister!
    ale inak ja som dufala, ze prave ty das sutaz, ktorej ulohou bude skakat na jednej nohe, natocit sa pri tom a zavesit to na youtube.. uz mam na to dokonca pripravene aj to najlepsie video ktore by urcite vyhralo!

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ja som sa kedysi čudovala blogerom, že sa dokážu správať tak drzo a povýšenecky, teraz sa skôr čudujem čitateľom, ktorí si to nechajú.

    Článok výborný, nemám k nemu čo dodať. Kiež by sa viac blogerov prestalo tváriť, že na svojom blogu rozdávajú recept na liek proti rakovine a začali si blogovanie viac užívať, bez kázní, depresívnych výlevov a výbuchov zlosti, ktoré nemajú s knihami nič spoločné.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Skvelý článok! Podľa mňa platí pre všetkých blogerov, nielen pre knižných. Ehm, teda, ak si dobre spomínam, v jednom s posledných článkov som napísala, že ak ma moji čitatelia vysmejú, napľujem im do tváre, ale to bola expresívna metafora v kontexte a v žiadnom prípade som to nemyslela doslovne, bola to umelecká licencia (a usúdila som, že kto to nepochopí a urazí sa, aj tak nie je cieľová skupina...) - a inak, mne väčšinou najviac komentujú články, u ktorých by som práveže čakala malú alebo žiadnu odozvu. Asi že sú zo srdca. Aha a aj ja ťa mám rada. A keby si robila zase niekedy poviedkový hop, určite sa zapojím :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Asi budem musiet urobit Hop 2, ludia sa ma na to normalne pytaju! :D

      Odstrániť
  4. Skvělý článek :) Když je někdo milý, tak to vždycky nejvíc ocením, stejně tak sprostá slova. Já osobně nadávám jenom ve výjimečných případech, jako jsou politici, vraždění koťátek, pošta, zpatlaná obálka nebo ukopnutý palec. Dneska už to většině lidí nevadí, ale máma je učitelka (ve školce) a já prostě sprostá slova nesnáším, nejsem na ně zvyklá, a zvlášť, když někdo do každé věty nacpe "vole", tak se mi to příčí - ale to je záležitost spíše mluvy, že.
    Taky souhlasím s těmi zajímavými články, u těch je vždycky víc komentářů než u obyčejné recenze. Takové blogy si pak pamatuji - jsou něčím výrazné a proto je čtu. Když je to něčím zajímavé téma, tak k tomu mám co říct. Tvůj blog je toho třeba příkladem, máš spoustu zajímavých a originálních článků, které vždycky ráda otevírám :)
    Ještě k těm komentářům - já mám ráda, když mi někdo na můj komentář odpoví - samozřejmě, pokud napíšu "hezký článek", odpověď na to být nemusí, že :D, ale už se mi stalo, že jsem se na něco ptala, a nikdo mi neodpověděl. To mám pak pocit, že to komentuju zbytečně, protože buď to nikdo nečte, nebo tu otázku záměrně ignoruje.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odpovedam, aby som si ta nepohnevala :))) Ale nie, dakujem za komentar. Dufala som, ze si tento clanok najde svojich citatelov. Uz som musela, pretoze niektore veci ma vytacali az do nebies. A dakujem, ze ma rada citas, to vzdy potesi :)

      Odstrániť
    2. Tak tentokrát jsem se na nic neptala, tak odpověď není potřeba :D (Ale stejně díky za ní ;D ) To spíš, že se mi opravdu několikrát stalo, že jsem se ptala a moje otázka zůstala bez odezvy. To mě pak mrzí.
      Taky mě občas něco vytáčí. Většinou se snažím to skousnout, protože se nerada hádám, ale tlak mi o něco stoupne... a musím se jít uklidnit něčím zábavným. :) Ještě, že mám po ruce tolik skvělých knih.

      Odstrániť
  5. Úžasný článek- fakt! :) Je pravda, že každý blogger chce, aby byl jeho blog čtený ale to neznamená, že by měl nutit své čtenáře psát komentáře nebo čekat, že se jich tam objeví kvantum- já sama moc často nekomentuju, jenom když mám co říct, takže máš naprostou pravdu. :)... Snažím se být vždy na každého milá a když se objeví nějaký čtenář, který potřebuje pomoc, tak mu pomůžu pokud to bude v mých silách. Na štěstí jsem ještě nenatrafila na nikoho, kdo by provozoval na mém blogu nějaké nadávky nebo tak a ani nemám nějaký nenáviděný blog. Jsem ráda a doufám, že to tak bude pokračovat. :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Tak jsem si přečetla článek a je fajn, že máš svůj názor, ale z celého srdce doufám, že se jím bude řídit, co nejméně blogerů, protože pak by byli už vážně jeden jako druhý přes kopírák. Uznávám, že jsi to psala s dobrými úmysly, ale takhle by blogosféra přišla o všechny ty trollblogy, dramata a informační články, které jsou někdy i opravdu kvalitní (ty informační články, ne ty dvě věci předtím). No nic přeju hezké blogování. :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Tento komentár bol odstránený autorom.

      Odstrániť
    2. Ahoj, Storycollector,
      Moj clanok nehovori, o com maju ludia blogovat. Nech trolluju, nech sa vysmievaju z ludskej hluposti, ja sama to rada robim. Ide mi o uctu k vlastnym citatelom. Ze sa k nim spravam ako k ludom, ktori ma radi citaju a nespravam sa k nim tak, ze si myslim, ze su na mna ako blogera odkazani. Mala som potrebu o tom napisat :). Dufam, ze vdaka tomuto nebudu vsetky blogy rovnake. Neviem si predstavit, akoby to len vdaka tomuto clanku zvladli.
      A myslim, ze s problemom rovnakosti blogov sa potykame aj tak, ale to uz je na inu debatu...

      Odstrániť
  7. Pravda pravdúca 8) Pekný článok 8)
    Ja sa s prosbami o komentár stretávam hlavne na blogoch venovaným prekladom nejakých kníh. Málo sa tam komentuje, ale chodí tam najviac ľudí. Potom vyhrážky typu, prestanem prekladať, lebo nekomentujete sa mi zdá trápne. Iste, je to fuška a človek by si prial niekoľko milých slov aspoň, ale ono to potom veľmi zle vyznie, potom nechápem na čo si takí založili blog na preklad, keď ich okolnosti potom donútia vyhrážať sa a prosiť o komentáre.
    Spory medzi blogermi - väčšinou nemám ani šajnu o čo ide 8D Snažím sa byť priateľská a k hádkam iných sa nevyjadrujem.
    Knihy do súťaže - ja by som chcela veľmi rada dať aj niečo z noviniek ako výhru, ale nemám také prostriedky, tak vyberiem niečo zo svojej knižnice, ale taktiež sa mi toho ťažko vzdáva, nie je to niečo, čo dávam z milosrdenstva 8) Prvú knižnú súťaž však ešte len budem mať za pár týždňov, tak dúfam, že sa budú ceny páčiť aj tak 8) Je to poďakovanie za podporu, za čítanie, za komentovanie, za followerstvo, proste všetko.
    Čo sa týka komentovania, ja väčšinou okomentujem aj nejaké menšie meme k čomu viem povedať len "súhlasím", "má peknú obálku", hocičo...lebo sama viem, aký super pocit to je, keď si bloger nájde komentár 8) Takže keď mám čas, tak komentujem a samozrejme keď sa mi článok či recenzia páči, tak sa rozpíšem 8P

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Mne príde prosenie o komentáre hodne trápne a aj tak to ničomu nepomôže. Napr. nemám rada ani súťaže, v ktorých je vstup "okomentuj hociktorú recenziu, predchádzajúce komentáre sa nerátajú". Nevyznieva to dobre, keby čitateľ mal čo k článkom povedať, okomentoval by ich už skôr, takto je to také nútené.
    Inak vážne dobrý článok, Triss, ja mám tvoj blog rada, a aj keď sa možno neozývam až tak často, lebo proste nie vždy je čo povedať. Len tak ďalej. ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Zistila som, že asi napriek všetkému trávim na blogoch a spol. málo času, pretože som sa so správaním, pred ktorým varuješ nikdy nestretla :D
    (Akurát neznášam, keď celý deň strávim prekladom titulkov k seriálu a z 500 ľudí, čo si ich stiahne, poďakujú traja. Ale to nesúvisí s blogovaním a nadávam len v duchu :D).

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Ja to beriem tak, že čitateľ nemusí okomentovať každý jeden článok na mojom blogu, pretože ani ja sama to nerobím. Niekedy jednoducho nie je čas, niekedy jeden článok zaujme viac ako druhý, niekedy k tomu nemám čo povedať, ale ak nezanechám komentár, to neznamená, že ten blog nečítam. A prosenie o komentáre je prílišné tlačenie na pílu podľa mňa. Áno, aj ja niekedy napíšem pod článok vety typu "napíšte do komentárov, čo si o tom myslíte", ale nie preto, aby som mala veľa komentov, ale preto, lebo chcem vedieť aj názory iných a zaujíma ma, čo si o tom moji čitatelia myslia. A rozhodne nechápem niekoho, kto si im dovolí nadávať alebo niečo také, je to predsa jeho publikum a bez nich by bol jeho blog opusteným miestom. Takže podľa mňa, ak niekto bude chcieť, tak môj článok okomentuje, ak nie, tak hold budem vedieť, že sa mám nabudúce snažiť viac, nie je to však niečo, kvôli čomu by som zrušila celý blog. Robím to predsa, lebo ma to baví, ohlasy u čitateľov sú vítaným bonusom. :)
    A naozaj dobrý článok, veľmi pravdivý :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Toto je najlepší článok, na aký som kedy natrafila. Klobúk dolu, lebo toto je skutočne PERFEKTNE napísané. A v prvom rade pravdivo a bez omáčok! Ak bloger rešpektuje všetky spomenuté pravidlá, tie komentáre a ohlasy sa mu budú sypať jedna radosť... som toho dôkazom (lepšie povedané tento koment)

    LIDKA:)

    OdpovedaťOdstrániť