Patetické páry

Už mám po krk tých úžasných dokonalých párov a ich nadčasovej lásky. Nezdajú sa mi byť ani romantické, ani strhujúce, ani dychberúce, dokonca ani milé. Všetky do jedného sú patetické ako stará dievka žijúca s mačkami a holubmi.

(Najprv som rozmýšľala, že by sa k tomuto článku hodil nejaký poriadny baner, no musel by na ňom byť Edward s Bellou a to by bolo nielenže patetické ale ešte aj gýčové a ja som pred chvíľou jedla)

Čo je charakteristickou črtou patetických párov, ktorý ich odlišuje od ostatných znesiteľných knižných dvojíc? Jedno slovo – láska. Vlastne LÁSKA. Patetické páry nepociťujú niečo ako obyčajné city, nie oni CÍTIA, MILUJÚ, ODDÁVAJÚ sa jeden druhému. Ich láska je bezbrehá, nekonečná, bez nej nemá zmysel ani dýchať, či stretávať sa s hocijakými inými žijúcimi osobami, a už určite bez nej nemá zmysel robiť veci, ktoré prinášajú radosť – napríklad nakupovať topánky alebo ísť do kina na film s Johnym Deppom. Bez LÁSKY sú ničím.

Patetické páry sa MILUJÚ, ale to by sme im ešte odpustili. Neodpustiteľné však je, že hľadajú každú prekážku, ktorá by ich mohla odlúčiť, aby sa mohli ocitnúť v stave absolútnej beznádeje (popísanej vyššie). On sa ju za každú cenu musí snažiť presvedčiť, že bez neho jej bude lepšie, bude šťastnejšia, ale hlavne bude v bezpečí. Pri tom mu samozrejme trhá srdce (a my sa tešíme, že konečne skoná a bude pokoj), no on sa pochlapí, pošle ju preč a sám sa vyžíva v sebatrýzni (čiže ak je upír, tak sa trošku opaľuje, ak je vlkolak, tak si zakáže chodiť do lesa a podobne).

Ona si samozrejme pomyslí, že lásky je koniec (my tiež dúfame) a tiež sa vyžíva v sebatrýzni (prestane nakupovať, nosiť makeup, väčšinu času sa pohybuje v teplákoch a čudnej nepremokavej bunde a pateticky číta nejakú romantickú knihu).

Lenže utrpenie je zábava len na obmedzenú dobu, takže on sa vracia a ona hrá urazenú a nedostupnú (si musí vynahradiť celý ten čas odriekania príjemných vecí). On jej dookola rozpráva o pravej a večnej láske, o zmysle života a nezmysle života bez nej. Ona samozrejme v tomto bode pookreje a prijme jeho žiadosť o ruku (my všetci dáme svorne jeden facepalm). Čiže sme opäť na začiatku kolobehu, kde sa patetický pár nemôže bez seba pohnúť a keď sa stretne s kamarátmi hovorí o sebe v množnom čísle podľa hesla my dvaja si vystačíme.

Teraz sa spýtam, kto by toto preboha chcel čítať? (viac ako raz, pretože priznajme si, keď sme začínali s Twilightom, nikto z nás poriadne nevedel do čoho ide a keď to zistil, už nebolo cesty von)

Pomyselné prvé miesto o najpatetickejší pár vyhráva drahý dedo Edward a jeho dokonalá ženuška Bella. Som rada, že neexistuje kniha číslo 5 z tejto série, ktorá by len opisovala láskyplné nažívanie šťastnej dvojice, pretože by sa predávala v lekárni namiesto dávidla.

O druhé miesto sa pasujú dve twilightovské napodobeniny Die for me a Carrier of the mark, pričom sa nemôžem rozhodnúť, ktorá z týchto dvoch kníh je príšernejšia. V zásade sa okrem iných končín sveta, v ktorých sa odohrávajú, ničím nelíšia.

Ak hľadáte niečo neotrelé a neokukané, odporúčam napríklad knihu Lola and The Boy Next Door od Stephanie Perkins, Nobody’s Girl od Sarry Manning, Where She Went od Gayle Forman, hocičo od Sophie Kinsella alebo Meliny Marchetta.

Ak vám patetické páry vyhovujú, nenechajte sa odradiť a čítajte s chuťou ďalej :)