Recenzia Ty proti mne od Jenny Downham

Ty proti mne je príbeh, ktorý sa vám dostane pod kožu. Pretože v niektorej jeho časti nájdete sami seba.

Nick žije s mamou a sestrami v chudobnej časti mesta. Rodinu živí zo svojho mizerného platu pomocníka v kuchyni, snaží sa, aby mama pila čo najmenej, 8 ročnú sestru Holly vozí zo školy, oblieka ju a dáva jej najesť. Potom je tu ešte jeho 15 ročná sestra Karyn. Nick si najviac na svete praje, aby niekedy vyšla z bytu. Najviac si praje, aby sa dokázal pomstiť chalanovi, ktorý ju znásilnil.

Na druhej strane mesta v štvrti vilových domov Toma práve prepustili  z väzby na kauciu. Čelí obvineniu zo znásilnenia. On však verí, že súdny spor vyhrá. Pretože vie, že kľúčový svedok – jeho sestra Ellie – ho nezradí. Pretože Ellie ho príliš miluje, je jej veľkým bratom, ktorý ju vždy ochráni od všetkého zlého.

Keď sa Nick stretne s Ellie, chcú jeden od druhého najprv len získať informácie o osudnej noci. Nikto nevie, čo sa naozaj udialo. Karyn si možno všetko len vymyslela, pretože po TUTO TUTO Tomovi túžila. Aj tak bola príliš opitá na to, aby si niečo pamätala. No prečo potom nevychádza z domu?

Kde je pravda? Nick s Ellie sa zamotávajú stále viac a viac. No nie len do udalostí, ktoré ich životy tak veľmi ovplyvnili, ale aj jeden do druhého. Môžu však byť spolu, keď nad ich rodinami visí Damoklov meč?

Ty proti mne je kruto reálny príbeh. Páči sa mi, ako sa na nič nehrá. Neponúka veľké gestá, lacné repliky, ani srdcervúce klišé. Nečakajte prehnane zamilované scény a veľkolepý koniec. (to mi snáď bolo aj trochu ľúto, keď ten koniec chýbal). Jenny Downham rozpráva príbeh dvoch obyčajných ľudí, ktorý by sa mohol stať kdekoľvek a kedykoľvek inde. Postavy sú vykreslené reálne, nerozdeľujú sa na dobré a zlé, no sú zmesou rôznych vlastností.

Osviežujúcim prvkom tejto knihy bolo rozprávanie v tretej osobe, ktoré sa v poslednej dobe vidí v knihách len veľmi zriedka. Napodiv, autorku to vôbec nebrzdilo pri vykresľovaní postáv, mala som skôr pocit, že 3. osoba jej pomáha zachytiť postavy také, akú sú. Častokrát využíva poetické zamyslenia, ktoré sa mi najmä pri Ellie nesmierne páčili.

Posledná poznámka bude opäť patriť prekladu. Často sa zvyknem sťažovať, že slovenský preklad kazí knihu. Aby som však bola spravodlivá, nedá mi nevyzdvihnúť perfektný preklad tejto knihy, ktorý má na svedomí Saskia Hudecová. Predstavujem si ju ako mladú babu, pretože jej preklad bol trefný, mladistvý a podčiarkoval dej namiesto toho, aby ho ubíjal. Používala slová, ktoré denne počujete, nie také, aké používajú len vedci v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra a myslia si, že idú s dobou.

Ty proti mne bolo celkovo výborné čítanie. Ak by ste si sami chceli overiť, či sa vám bude kniha páčiť, približne 20 stranovú ukážku nájdete na knižnom portáli www.Bux4u.sk, stačí kliknúť na lupu pod obrázkom knihy.