Ja nie a doteraz to pociťujem ako krivdu. Nič by ma v živote neurobilo šťastnejšou ako kúsky farebného plastu, ktoré sa dajú zavesiť okolo krku ako náhrdelník.
Minulo ma to však o niekoľko rokov, keďže nie som dieťa komunistické ale postkomunistické. Aj moja mam na mňa dnes zhrozene pozrela - "Ty si nezbierala Céčka?!" Ja viem, mami, ja viem...
Ale prečo som začala o Céčkach?
Dnes pri raňajkách (o 10:00 ráno, keď som sa príkladne vykašlala na školu aj robotu) som si čítala článok v jednom denníku, v ktorom sa spomínali Céčka. Opäť sa ma zmocnil ten ľútostivý pocit krivdy, že som vo svojom detstve nikdy nevlastnila Céčkovú reťaz.
Nuž, my deti 90.tych rokov sme mali iné zábavky. Prvé, čo som zbierala, boli známky. Mala som asi sedem a celé moje zbieranie spočívalo v tom, že som navlakovala otcov album do školy a zo školy (vážil asi tonu) a preorganizovávala jeho zbierku. Potom som sa preorientovala na servítky. Tiež mi to dlho nevydržalo. Vtedy som zistila, že zbierať niečo má zmysel len vtedy, keď nie ste jediní v širokom-ďalekom okolí, ktorí to zbierajú.
A tak som sa dostala k pogom a vyrážatkám na pogy a najväčší úspech som zaznamenala na poli zbierania farebných bločikov - mala som aspoň 3 fotoalbumy plné rôznych papierikov. Na prvom stupni základnej školy boli bločiky univerzálnym platidlom, pre nás deti dôležitejším než peniaze a sladkosti.
Najšialenejší zberateľský výmysel sme mali s kamarátkami v 4. triede, keď sme sa rozhodli zbierať obaly (z čokolád, keksíkov, cukríkov). Prešiel ma však hneď, ako sa mi do školskej aktovky vylial zvyšok čokoládového mlieka z prázdneho tetrapaku, ktorý som si chcela doma postaviť na skrinku na výstavku.
Minulo ma to však o niekoľko rokov, keďže nie som dieťa komunistické ale postkomunistické. Aj moja mam na mňa dnes zhrozene pozrela - "Ty si nezbierala Céčka?!" Ja viem, mami, ja viem...
Ale prečo som začala o Céčkach?
Dnes pri raňajkách (o 10:00 ráno, keď som sa príkladne vykašlala na školu aj robotu) som si čítala článok v jednom denníku, v ktorom sa spomínali Céčka. Opäť sa ma zmocnil ten ľútostivý pocit krivdy, že som vo svojom detstve nikdy nevlastnila Céčkovú reťaz.
Nuž, my deti 90.tych rokov sme mali iné zábavky. Prvé, čo som zbierala, boli známky. Mala som asi sedem a celé moje zbieranie spočívalo v tom, že som navlakovala otcov album do školy a zo školy (vážil asi tonu) a preorganizovávala jeho zbierku. Potom som sa preorientovala na servítky. Tiež mi to dlho nevydržalo. Vtedy som zistila, že zbierať niečo má zmysel len vtedy, keď nie ste jediní v širokom-ďalekom okolí, ktorí to zbierajú.
A tak som sa dostala k pogom a vyrážatkám na pogy a najväčší úspech som zaznamenala na poli zbierania farebných bločikov - mala som aspoň 3 fotoalbumy plné rôznych papierikov. Na prvom stupni základnej školy boli bločiky univerzálnym platidlom, pre nás deti dôležitejším než peniaze a sladkosti.
Najšialenejší zberateľský výmysel sme mali s kamarátkami v 4. triede, keď sme sa rozhodli zbierať obaly (z čokolád, keksíkov, cukríkov). Prešiel ma však hneď, ako sa mi do školskej aktovky vylial zvyšok čokoládového mlieka z prázdneho tetrapaku, ktorý som si chcela doma postaviť na skrinku na výstavku.
Pamätáte si ešte na takú hru s povrázkom, ktorú sa hrali vždy dvaja - jeden držal zamotaný povrázok a druhý si ho od neho prevzal špeciálnym hmatom - a tak to nasledovalo, až kým sa špagátik celkom nezauzlil?
jasne cecka, mala som ich asi tonu, hrali sme v brane na prizemi, vzdy som prehravala, ale obcas sa zadarilo vyhrat paragraf alebo "S" to bolo cool aj "Ecka" boli, teda cecka v tvare E :)...
OdpovedaťOdstrániťvies ako sa to hralo??? cecka?
to sme sa vsetci postavili k jednej stene a k naprotivnej sme tie cecka posuvali k stene a ktore bolo najblizsie k tej stene tak to vyhralo a bralo vsetky ostatne, podobne ako petang, alebo curling ci jak sa to vola :)
a tiez som zbierala znamky, potom servitky, pohladnice a nakoniec pera, mala som asi 500 pier, niektore boli fakt stare, od dedka - este on nim pisal na skole a tak :)...
teraz nezbieram nic, ak tak pohladnice od kamaratov z ciest, mam totiz fakt maly byt a ziadne hluposti sa mi tam nezmestie :)
no a jasne aj tu spagatovu hru si pamatam, obcas s mojou evou este praktikujeme :), a chceme ist v lete skakat gumu :)
btw mna zase obisli pogy :))))
a nakoniec, nemozes dat prec tie gombiky z clanku???? hrooooooozne zle sa mi to citalo :)
céčka si pamätám moja teta to mala kedysi ako záves medzi kuchyňou a predsieňou a ja som ako malá cez to stále behala a strašne sa mi páčilo ako to hrkoce
OdpovedaťOdstrániťpovrázok - jasné pamätám v tom som bola přeborník :D
Zbierala som napr. také nálepky z čokoládiek do veľkého albumu so zvieratkami a potom sa posledná strana posielala do nejakej súťaže a viem že som strašne plakala, lebo som to nestihla celé vyzbierať. No tragédia :D
Když už mluvíš o tom sbírání, tak jsem sbírala nálepky, známky, ubrousky a papírky od bonbonů :-) V poslední době se mi rozmnožuje moje sbírka cukrů; přičemž moje sbírání spočívá v tom, že jsem se jednou kamarádce zmínila, že je sbírám, a od té doby mi její máma ze služebních cest vozí jeden cukr za druhým :-D
OdpovedaťOdstrániťja som mala ceciek asi 5, aj hokejovych a basketbalovych karticiek. zato blocikovych papierikov miliardy, cele serie odporne gycovych tygricat a levicat a tak ;)
OdpovedaťOdstrániťspagatikovu blbost sme tiez hravali,aj gumu skakali na skolskom dvore a este sme sa hravali v skole so skakalkou, rozbili sme raz lampu na chodbe pri satni ;)
inak aj ja mam vsade tie degesne gombicky a neda sa to cez ne citat :/
Ja si pamatam aj na ine okrem toho vsetkeho, co uz spomenula Girl. Napriklad take to drahsie 'zbieranie' nalepiek do albumov. Tie keksiky, uz nepamatam ako sa volali, ale mali nalepky v obale a potom sup s nimi do obalu. Alebo WWF- taky album s Pandou na vrchu som zbierala, vsetky zvierata sveta do albumu.
OdpovedaťOdstrániťA gumaaa, jasneee, to bola sranda. Aj obaly na cokolady. A cecka tiez. Dokonca hlinene gulicky (na hranie do jamky ci ako) - to len tak matne si pamatam.
kks na zbieranie smeti som uplne zabudla!!! o boze, nostalgia jak svina :D.
OdpovedaťOdstrániťja som mala nejake cecka od bratranca, ale to uz nebolo take...pogy, jasne a tie papieriky, ach =)
Ja som céčka síce nezbierala, ale keďže mám o dosť starších súrodencov, nejaké doma ostali a neskôr mi mamka kúpila celý balíček. Bohužiaľ, asi sa potratili, alebo sú na povale, pretože nemám ani poňatia, čo by s nimi mohlo byť :D :)
OdpovedaťOdstrániťSama som však kedysi zbierala tiež tie farebné bločky (mala som ich dosť, teraz neviem čo s nimi), servítky (mama ich už použila) a pohľadnice (ani s tými neviem čo spraviť, keďže ich neposielame). Momentálne však mám záľubu v darčekových taštičkách a všetci si preto ťukajú na hlavu. Nevadí, mne sa to páči :D
Tak som odstránila gombíkový oddeľovač. To je zvláštne, že ste s ním mali také problémy, pretože mne sa zobrazoval normálne.
OdpovedaťOdstrániťano a este nalepky z keksikov kuku-ruku!
OdpovedaťOdstrániťPresne, kuku-ruku som myslela pod tymi keksikmi. :D
OdpovedaťOdstrániť