Dolu kopcom so sériou Bloodlines od Richelle Mead

Na začiatok si položme rétorickú otázku: Ako hlboko dokáže klesnúť táto séria? Keď už aj mňa, posledného žijúceho fanúšika, piata časť úplne znechutila...

Séria Bloodlines (v češtine vychádza ako Pokrevní pouta) voľne nadväzuje na úspešnú Upírsku akadémiu a zachytáva osudy upíra Adriana a alychmistky Syndey. Adrian a Sydney sa zblížia v ústraní internátnej školy v Palm Springs, kde je ich úlohou ochrániť kráľovninu sestru Jill pred potenciálnym nebezpečenstvom. Pretože len vďaka Jill môže kráľovná Lissa sedieť na upírskom tróne.

Život na odľahlom mieste uprostred púšte a skupina dampírov, upírov a alchymistov, ktorá je odkázaná len sama na seba, vedie k rozkvetu mladej zakázanej lásky medzi Adrianom a Sydney.

Toľko v skratke obsah prvej knihy.

Ešte si k tomu pridajte boj proti alychmistom a máte obsah druhej knihy.

Primiešajte k tomu lásku Adriana a Sydney a máte tretiu, štvrtú a piatu knihu.

Richelle Mead sa stala továrňou na knihy. Každý rok napíše 1 až 2 teenagerské romány a k tomu 1 dospelácky. Všetky majú okolo 400 strán. Keď si vezmeme sčot, ani len guličky na ňom nám nebudú stačiť, aby sme spočítali, koľko strán ročne Richelle vyprodukuje. 1 200 strán! 1 000 freakin’ 200 strán! A z toho 900 o ničom.

Predstavujem si to tak, že Richelle má nejaký rámcový nápad, čo by sa mohlo v sérii Bloodlines udiať. Väčšinu nápadov už vyčerpala v Upírskej akadémii a nemôže sa opakovať. Keďže je skvelá spisovateľka, tento rámcový nápad by vystačil na 3 plnohodnotné knihy plné akcie a romantiky. No teraz sa do deja vkradne nevedno kto (editor? manažér? duch svätý?) so skvelou ideou roztiahnuť sériu na 6 kníh.

Poďme si to opäť spočítať. 6 kníh x 400 strán = 2 400 strán. No vy máte nápad len na 1 200. Čo urobíte? Zmluva je už podpísaná na 6 kníh, niekto pracuje na obálkach so zubatou Sydney, grafické štúdio vytvára návrh dizajnu zlatej ľalie, jednoducho niet cesty späť. Tak sa pochlapíte a keďže jediné, na čo sa môžete spoľahnúť, je váš spisovateľský talent, začnete písať.

O čom a ako písať, keď niet o čom písať?

1. O zamilovaní, láske, prekážkach v láske a o tom, aký je ten druhý dokonalý.
2. Dĺžku všetkých dialógov treba zdvojnásobiť, dialógy vyznávania lásky strojnásobiť. Až kým sa nedostanete k rozhovorom typu: „Čo si dáš na raňajky? Nemáš chuť na to zelené guľaté lesklé jablko?“ „Nie ďakujem, radšej by som si dala medík z tej nádhernej rustikálnej nádobky s ľudovými ornamentmi.“
3. Pridáte vnútorné monológy. Tie vždy budú nevyčerpateľným zdrojom slov pre všetkých grafomanov.
4. Dej rozšírite o odbočky, ktoré ho vôbec neposúvajú dopredu, čiže nedávajú zmysel. Napríklad pošlete nejakú postavu niekam na výlet a keď budete potrebovať, aby vykonala kľúčovú úlohu v deji, tak ju opäť vrátite na miesto činu.

Viete však celkom isto, že ani toto vám spisovateľský zadok nezachráni. A preto máte vo vačku tajnú zbraň. Táto tajná zbraň je úplne jednoduchá, no celkom šokujúca a každému čitateľovi zabrnká na city.
Do deja šupnete jeden životný míľnik. Taký ten naozaj životný, naozaj veľký moment. A ostatné je brnkačka.

Takže aj z knihy hodicacej sa obsahovo do kategórie: „Milý denníček, dnes som išla do školy, na zastávke stálo 5 ľudí a električka meškala pol minúty...“, sa odrazu vykľuje niečo, čo si chce každý prečítať, lebo...“počula si, čo sa tam stane?“ a „chcem vedieť, ako to dopadne.“

Skvelá práca, Richelle, skvelá práca.

Poviem vám úprimne, ja si prečítam aj šiestu, chvalabohu poslednú, časť. Pretože, počuli ste, čo sa tam stane? Chcem vedieť, ako to dopadne.

A takto sa z ničoho robí niečo.

Hipsterský bicykel blogovania

A som späť.

Cítim sa, ako keď po rokoch opäť sadnete na bicykel - neisto ale nadšene.

Odrazu sa vo mne nahromadila neuveriteľná chuť písať a povedať vám o všetkom, čo sa medzi knihami za posledný rok udialo.

Som teda späť.

Vyhrabala som sa z letargie a rútim sa mojom hipsterskom bicykli dolu kopcom blogovania.

Mnohé sa zmenilo - ako napríklad dizajn (všimnú si len pamätníci), alebo moje knižné preferencie - čítam len to čo ma baví a to je sem-tam nejaká YA kniha, sem-tam fantasy a medzi to kopa romantiky.

Isté veci zostali pri starom, napríklad vymodernené kurence, ktoré medzičasom zmutovali na vtáčiky (za dizajn vďačím Luc z http://fantaztika.eu/, ktorá ho pre mňa vytvorila ešte v roku pána a nikdy mi ani slovkom nevynadala, že som ho nepoužila). Alebo môj štýl písania, ktorý mixuje cynizmus so štipkou sarkazmu, kedy ani ja si nie som častokrát istá, či som sama seba neurazila :)

Všimli ste si, že už sme za polovicou roka 2014? Ja v tejto chvíli. Viete, čo vám na úvod poviem?

Aké tri super-truper knihy som doteraz prečítala.

Just Like Heaven - Julia Quinn (vyšlo v češtine pod názvom Jako v ráji)
Marcus Holroyd sľúbil svojmu najlepšiemu kamošovi, že sa počas jeho vyhnanstva z krajiny postará o jeho mladšiu sestru Honoriu. Doslova "dohliadne na to, aby sa Honoria nevydala za nejakého idiota". V praxi to však vyzerá tak, že Marcus Honoriu sleduje na všetkých spoločenských udalostiach a tajne odháňa jej nevhodných (čiže všetkých) nápadníkov.
Až kým sa jedného dňa nestane takýmto nápadníkom on sám.

Just Like Heaven je prvou časťou štvordielnej série o dievčatách z rodiny Smythe-Smith, ktoré sú nútené hrať každoročne v hudobnom predstavení, bez ohľadu na talent. "Smythe-Smith muzikály" sú preslávené ako najhoršia udalosť medzi londýnskou spoločenskou smotánkou, ktorú si však nikto nikdy nenechá ujsť.

"To znelo dobre," povedala Daisy prekvapene.

"Znelo to ako grcajúca ryba." odvetila Sarah smerom k piánu.

"Nádherná predstava," podotkla Honoria.

"Nemyslím si, že ryby grcajú," povedala Daisy, "a aj keby, nemyslím si, že by to znelo ako - "

***

"To dievča nepotrebuje violínu," dodal. "Potrebuje, aby jej niekto zviazal ruky, nech už do nich nikdy nemôže vziať žiadny hudobný nástroj."

Ak by existoval žáner "historická chick-lit literatúra", táto kniha by sa do nej zaradila ako prvá, hlavná a najlepšia. (áno, zbožňujem ju :)

Attachements - Rainbow Rowell (neviem o tom, že by sa chystalo vyjsť v preklade)

Ak ste vyrastali v 90. rokoch a fičali ste na zvonových gaťoch, pevnej linke a Hit me baby one more time, vaša duša zaplesá. Pretože dej knihy Attachements sa odohráva práve na prelome milénia.

Kniha má dve dejové línie:
Prvá je vyrozprávaná klasicky a sleduje príbeh Lincolna, ktorý sa po niekoľkých vyštudovaných vysokých školách konečne zamestnal.
Jeho nový job však nie je žiadna výhra a hneď vám poviem prečo - Lincolnovou úlohou je po nociach čítať nevhodné emaily, ktoré si medzi sebou vymieňajú zamestnanci miestnych novín.
Okrem toho...a to sa podržte...žije opäť so svojou matkou, ktorá sa oňho stará ako kvočka mať.

Druhú dejovú líniu tvoria emailové konverzácie dvoch editoriek spomínaného časopisu - Beth a Jennifer. Beth žije s príšerným frajerom, ktorý sa zabudol v pubertálnom vývoji a jeho životným cieľom je hrať so svojou kapelou.
Jennifer sa zas šialene bojí otehotnieť, hoci je šťastne vydatá.

Trikrát hádajte, čie emaily náš milý Lincoln po nociach číta a do koho sa zamiluje?

Jennifer: "Och, milujem historické drámy, najmä historické drámy, v ktorých hrá Colin Firth. Som ako Bridget Jones, keby bola Bridget naozaj tučná."
Beth: "Och...Colin Firth. Mal by hrávať len v historických drámach. A historické drámy by si mali vždy vybrať len Colina Firtha. (O jednu hviezdičku lepšie hodnotenie za Colina Firtha. O dve za Colina Firtha vo veste.)
Jennifer: "Neprestávaj písať jeho meno, dokonca aj to je nádherné."

Attachements je milá, romantická, dokonca už aj mierne historická kniha, ktorá vám zlepší náladu. Okrem toho, tie 90. roky! Utekám si nasadiť šiltovku šiltom vzad!

The Worst Girlfriend in The World - Sarra Manning (v preklade myslím nevyšlo, ale keď vyjde, určite to nazvú niečo ako Najhoršia frajerka na svete...)

Sarra Manning je tu tento rok opäť s novou YA contemporary knižočkou, ktorú prečítate za jednu nedeľu (aj s prestávkou na nedeľný obed).
Ja odporúčam ako perfektný relax.

Franny žije v nezaujímavom prístavnom mestečku a jej život sa točí len okolo 3 záchytných bodov: najlepšej kamošky Alice, totálneho crushu Louisa a módy.
Alice by sa dala označiť ako "the best kind of bitch", ale s Franny sú kamošky už od detstva. Preto život asi chcel, aby sa prvýkrát pohádali práve vo svojich 17tich rokoch a to o priazeň mierne pripečeného speváka z miestnej kapely - Louisa.

TWGITW nie je najlepšia YA contemporary kniha, ani najlepšia kniha od Sarry Manning. Ak však potrebujete pohladiť na duši, trochu vypnúť a zasmiať sa, tak si ju prečítajte. Za tú jednu nedeľu vám naozaj stojí.


Taaak, moje veľké antré je už za mnou. By ste neverili, že som tento článok smolila asi mesiac. Ročná prestávka si vybrala svoju daň. Musím rýchlo písať, kým úplne nezosenilniem.

Vaša Triss!