nedeľa, 27. februára 2011

Angel Burn by L.A. Weatherly

The end of the world as we know it has come. Angels from other dimension invaded our planet and they feed on people. But no one can see their evil plans – for common people they are lovely and full of pure light.
Except...Alex’s mother was killed by an angel. Since then he was trained to see angels and kill them. And he has never failed. Until he was supposed to kill Willow. Willow is extraordinary girl with paranormal abilities – she can read people – their past and future, their thoughts and feelings, regrets and hopes.
When Alex comes to kill Willow, instead of an evil angel, he finds beautiful girl and he starts falling for her.

This book was very innovational in many ways. Although I didn’t like the concept of bad angels (I just couldn’t identify with it), the whole thought of the mankind ruled by angels was very good built. L. A. Weatherly created new world, which was dangerous and dark and I found myself buried in the story. And I believed almost every sentence in the book.
Almost. Sometimes there were things I couldn’t believe – because things just don’t go this easy in the real life.
I liked the characters of Alex and Willow. I consider Alex the most hot and handsome male character in all the books I have read in last time. (seriously he had gray eyes, tattoo and leather jacket!) I can say I liked the relationship between Alex and Willow either, if there weren’t some things – at the beginning Alex and Willow hate themselves too much and in the end they are in love too much. Their love is wonderful, but there were just too many I love Yous for me.
This is the first book in the trilogy and the plot retells us mostly Alex and Willow’s escape in 300 pages. And in the end the grand finale. I think more of action will come with the following books.
I liked Angel Burn, it was good story with strong main characters and good plot full of romance. I just didn’t find it such thrilling and compelling, it didn’t make me put everything aside and only read. And that is what I expect from an awesome book.
Despite I’m looking forward to the second book. I hope the angels turn out to be good in the end.

I would like to thank NetGalley and Candlewick Press for providing me with an early copy of Angel Burn.

piatok, 25. februára 2011

Fenomén Hry o život - Hunger Games

Knižná trilógia Hry o život od autorky Suzanne Collins je najsilnejším literárnym momentom posledných rokov. Práve preto som sa rozhodla venovať jej článok na mojom blogu. Chcela by som túto trilógiu trochu spropagovať a predstaviť ju všetkým, ktorí o nej ešte nepočuli. To, že vyšla aj na Slovensku, poteší mnohých čitateľov, ktorí nečítajú po anglicky.

K Hrám o život som sa dostala dávno, možno to budú aj dva roky - keď ešte nikto na svete netušil, že táto kniha zmení dejiny populárnej literatúry. Prečítala som si prvú kapitolu, ktorú som si stiahla na internete ešte pred vydaním prvého dielu. Tých zopár strán sa mi páčilo, ale presvedčená som nebola. Preto som anglickú verziu Hunger Games v kníhkupectve vrátila naspäť do poličky a na knihu na dlhší čas zabudla.
Hry o život ma však poučili, že na ne sa nezabúda - našli si ma na chate neďaleko Brna, kde sa ku mne dostala požičaná kópia z knižnice a ja som ju zhltla za tri dni. Čítala som po nociach, keď už všetci moji kamaráti spali a zvyšok času som bola považovaná za nespoločenského vyvrheľa. A no a čo! Oplatilo sa to.

Hry o život prinášajú niečo, čo tu doteraz nebolo. Už prvé strany nás vtiahnu do povojnového sveta - štátu Panem, rozdeleného na dvanásť okrskov, v ktorom vládne diktatúra. Aby boli všetci obyvatelia držaní v neustálom strachu, každý rok sa ako pripomienka porazenia trinásteho okrsku uskutočňujú hry, ktorých sa musia zúčastniť vyžrebovaní zástupcovia - chlapec a dievča - z každého okrsku. Dvadsaťštyri detí bojuje na život a na smrť v aréne, sledovaní po celý čas kamerami.
Pokiaľ si chcete prečítať bližšie o každej knihe, odporúčam vám skvelú recenziu od Stormy.
Zatiaľ čo prvá kniha Hry o život bola pre mňa len dobrodružným románom pre teenagerov, druhá časť Skúška ohňom (Catching Fire) mi ukázala, že v tejto trilógii je niečo viac. Autorka brilantne vykresľuje postavy a ich pocity. Vťahuje nás do deja nečakanými zvratmi a každou scénou nás presviedča, že vôbec nečítame knihu pre násťročných.
Posledná časť s názvom Drozdajka (Mockingjay) sa pre mňa stala jednou z najdrsnejších a najtemnejších kníh, aké som kedy čítala (a to má konkurenciu v Orwellovom románe 1984). Pocity, ktoré so sebou prináša čítanie Drozdajky, sú neopísateľné. Každé slovo útočí na čitateľove zmysly a núti ho otáčať strany s otvorenými ústami a slzami v očiach.
Trilógia vo mne zanechala zvláštne myšlienky. Zavše sa v mysli vrátim k deju a premietam si jednotlivé udalosti knihy. A koniec. Ten som si prešla v hlave aspoň stokrát.

Ak ste sa nechali strhnúť mojím nadšením, Hry o život v slovenčine si môžete zakúpiť na stránkach Knižného klubu. Keď si trúfate na anglickú verziu, radím vám kúpiť si trilógiu TU. (menšie varovanie - odporúčam čítať v angličtine len nadpriemerne jazykovo zdatným, je to fuška)

Tí, ktorí Hry o život čítali, mi určite dajú za pravdu, že sme sa stretli s fenoménom. Svedčia o tom aj mnohé fanúšikovské stránky. Nadšenci sa môžu pozrieť na oficiálnu stránku trilógie The Hunger Games alebo na najväčšiu fanúšikovskú stránku Mockingjay. Hry o život majú aj vlastnú utešenú kolekciu šperkov.

V roku 2012 by mal plátna kín uzrieť filmová verzia Hier o život. Zatiaľ sa však len šepká o plánovanom obsadení.

Neváhajte! Hry o život vážne stoja za váš čas!

štvrtok, 24. februára 2011

Som číslo 4 a Luxembursko

To vám je dnes ale úžasný deň!

Môžete sa tešiť na skorú recenziu knihy Som číslo 4, pretože som sa vďaka Ikaru dostala k ARC (advanced readers copy) - predvýtlačku knihy.
A posúvam správu od Luce - pokračovanie čísla 4 by malo vyjsť 20.11.2011 a bude sa volať Sila šiestich.

Ďalšia skvelá správa je, že moja najdrahšia Wicked Lady získala miesto v študijnom programe Erazmus a zimný semester strávi v Luxembursku! To znamená výlet do Beneluxu!
Celkom mi tým nasadila chrobáka do hlavy, asi sa idem aj ja pokúsiť získať jedno miesto. Ale kde? Škandinávia? Nemecko? Belgicko? 
(drahá Wicked, zajtra zapíjame!)


streda, 23. februára 2011

Trp človek Mak Jozef milión!

Závidím každému z vás, komu tento nadpis vôbec nedáva zmysel. To znamená, že ste neboli nútení čítať perlu slovenskej realistickej literatúry Jozef Mak, najpríšernejšie dielo všetkých čias v tesnom závese za Kukučínovým Domom v stráni a Hviezdoslavovým manifestom tvorby, ktorý si nemôžem spomenúť ako sa volal, ale spomína v ňom "ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy a strojenosti pravidlá, hlaď pĺžovú a iných mastí krámy" - už viem, Čo dávam, dávam z úprimnosti duše, sa to volalo.

Prečo však spomínam Jozefa Maka? A tí, čo mali tú česť oboznámiť sa s týmto románom sa čudujú, pretože vedia, že autorove pôvodné slová nezneli "Trp človek Mak Jozef milión" ale "Trp Jozef Mak človek milión"
Nuž to vám bolo tak, už ani neviem pri akej príležitosti sa jedna moja jedna veľmi dobrá kamarátka (ak toto číta musím povedať, že najlepšia) rozhorčovala tak veľmi, že z nej vyšla len nesúvislá skomolená múdrosť z pera J.C. Hronského. Odvtedy je to celkom bežná hláška v mojich kamarátskych kruhoch nad ktorou sa ani nepozastavujem. Len dnes...som si tak šla z práce a po 9 hodinách usilovnej činnosti mi asi už načisto šibalo, pretože som v mysli zavadila o tento pamätný výrok a zotrvala pri ňom tak dlho, že som sa začala nahlas smiať. Našťastie som bola na ulici sama.
A Jozef Mak - to je len slabý odvar všetkých trefných hlášok, ktoré bežne používame. Citujeme si texty Horkýže Slíže na dennej báze. Dokonca až tak často, že niekedy použijem úryvok textu celkom mimovoľne a čudujem sa, ak mi niekto neodpovedá. Citujeme si literárne skvosty. Mor ho! - "a čo i dušu dám v tom boji divokom" a Slávy dcéru - "Stůj noho!". A potom - citujeme si filmy. Z filmu Sněženky a machři sa celkom udomácnila hláška: "Tak to já nevíííím" - hovorí slečna afektovaným hlasom svojej kamarátke, aby zapôsobila na Vikiho Cabadaja. "To sme se zase vzdělali" - z čiernobielej klasiky Škola základ života. A všetky tie staré rozprávky! "Ivanovi chrbtom, lesu čelom!" "Je ti zima dievčatko? Čo ti šije, hlupák starý?" "Jedno nebo dvě vejce - jsou tři vejce." " Našli mí rádcové, našli? Nenašli..." "Chce se mi spát. Spát se mi chce. Komu se chce spát? No mně tedy rozhodně ne." S mamou častou používame "prines mi, čo ti cinkne do nosa" z Troch orieškov pre popolušku, keď ide jedna z nás nakupovať. A s babkami "Vařešku - ne tu větší - ke králi!", vždy keď spolu varíme v kuchyni. A nakoniec skvost kinematografie, nekonečná studnica najlepších hlášok a citácií na svete, film Pelíšky. Nikdy nezabudnem na predsilvestrovskú noc s kamarátmi na chate, keď sme sa dokázali hodinu rozprávať len v hláškach z tohoto filmu. "Já přišel s nabídkou kvalitního sexu. Zaujímalo by mně, kde soudruzi z NDR udělali chybu. Ty anarchistický bohém, rudý bolševický nok" A tak by som mohla pokračovať donekonečna.
Určite som na mnoho našich hlášok zabudla. Máme ich veru neúrekom. Myslím, že by sme mohli stráviť týždeň a nepreriecť jedno normálne slovo.
A čo vy? Tiež obľubujete citácie? (a nemyslím tie pod čiarou)

Dúfam, že ste pri tomto príspevku netrpeli ako človek Mak Jozef milión.


Zľavy na webe Knižného Klubu

Je to hanba, ale na veľkolepé zľavy ma musela upozorniť moja kolegyňa. A hoci moje predsavzatie na najbližšie týždne znelo "nebudem si kupovať žiadne knihy", neodolala som. Veď ma poznáte, s tým mojim syslím komplexom...
Knihy ponúkané v zľave nájdete TU. Hoci väčšinou sú tam na výber len brakové detektívky a skutočne zlé ženské romány (a tým nemyslím také, kde je plno lacného sexu - v tých sa dajú aspoň nejaké pasáže čítať, ale také, v ktorých sa žena po 40tke rozhoduje, čo so svojim životom), našla som aj zopár kníh, ktoré sa určite oplatí vo svojej knižnici mať. Zopár rovná sa dve.

Sedemnásťročná Mia má všetko, po čom kedy túžila – milujúcu rodinu, priateľa, dokonca ju prijmú na prestížnu umeleckú školu na druhom konci krajiny. Nevie sa rozhodnúť, či si má vybrať lásku a život s rodinou, alebo hudbu.
V jedno februárové ráno sa však všetko zmení – na výlete s rodičmi a s bratom cestou v aute na okamih spokojná zavrie oči..., a keď ich otvorí, stojí v priekope. Na jej okraji vidí ich havarované auto a jej rodičia ležia mŕtvi pri ceste. Krátko na to zbadá ďalšie telo. S prekvapením zisťuje, že hľadí sama na seba a spontánne sa pýta: Som mŕtva?
Ešte včera mala veľa možností, ktorými sa jej život mohol uberať, dnes stojí pred jedinou otázkou: Zostanem?
Kniha Ak zostanem je plná citu a určite vás chytí za srdce. Je to kniha o sile lásky, o zmysle rodiny a o tom, že všetci sa v istej chvíli musíme rozhodnúť.

Na mňa táto kniha čaká doma na poličke už mesiac. V apríli vychádza jej pokračovanie Where she went (Kam odišla).

Liesel Memingerová prichádza do nemeckého mestečka Molching, kde ju čakajú adoptívni rodičia. Postupne si zvyká na krik a výčitky novej mamy Rosy i na láskavosť nového ocka Hansa. Liesel si nachádza priateľov – aj toho najlepšieho, ktorý sa do nej zaľúbi. Zoznamuje sa so slovami, učí sa ich čítať i zapisovať. Počúva hudbu, ktorou jej ocko obveseľuje mestečko. A hoci by to od nej asi nik nečakal, kradne knihy.
Na všetko, čo vnímavá Liesel prežíva, však dopadá tieň Adolfa Hitlera, ktorý vládne Nemecku a nepochybne aj srdciam väčšiny jeho obyvateľov. Jej ocko nacistickému poblázneniu odolal a Liesel sa čoskoro naučí rozlišovať medzi svetom „tam vonku“, kde treba na požiadanie hajlovať či vešať zástavy so svastikami, a svetom „vnútri“, v dome, kde sa v pivnici ukrýva mladý židovský utečenec.
Blíži sa koniec vojny, život je čoraz ťažší a Smrť, rozprávač strhujúceho príbehu Liesel Memingerovej, má čoraz viac práce. Jeho pohľad sprevádza čitateľov od prvej stránky po poslednú a prifarbuje ju melanchóliou i čiernym humorom.

Zlodejka kníh ma v ponuke zliav skutočne potešila, pretože kam sa pozriem, tam na mňa vyskakujú jej 5 hviezdičkové hodnotenia. 

Dúfam, že neprichádzam s krížikom po funuse a neoznamujem niečo, čo už každý dávno vie. Snáď sa nájde niekto, koho táto správa skutočne potešila a Ak zostanem alebo Zlodejku kníh si kúpi. Aj keď len kvôli peknej myšlienke "podporujem slovenské knihy".

štvrtok, 17. februára 2011

Zbierali ste Céčka?

Ja nie a doteraz to pociťujem ako krivdu. Nič by ma v živote neurobilo šťastnejšou ako kúsky farebného plastu, ktoré sa dajú zavesiť okolo krku ako náhrdelník.
Minulo ma to však o niekoľko rokov, keďže nie som dieťa komunistické ale postkomunistické. Aj moja mam na mňa dnes zhrozene pozrela - "Ty si nezbierala Céčka?!" Ja viem, mami, ja viem...
Ale prečo som začala o Céčkach?
Dnes pri raňajkách (o 10:00 ráno, keď som sa príkladne vykašlala na školu aj robotu) som si čítala článok v jednom denníku, v ktorom sa spomínali Céčka. Opäť sa ma zmocnil ten ľútostivý pocit krivdy, že som vo svojom detstve nikdy nevlastnila Céčkovú reťaz.
Nuž, my deti 90.tych rokov sme mali iné zábavky. Prvé, čo som zbierala, boli známky. Mala som asi sedem a celé moje zbieranie spočívalo v tom, že som navlakovala otcov album do školy a zo školy (vážil asi tonu) a preorganizovávala jeho zbierku. Potom som sa preorientovala na servítky. Tiež mi to dlho nevydržalo. Vtedy som zistila, že zbierať niečo má zmysel len vtedy, keď nie ste jediní v širokom-ďalekom okolí, ktorí to zbierajú.
A tak som sa dostala k pogom a vyrážatkám na pogy a najväčší úspech som zaznamenala na poli zbierania farebných bločikov - mala som aspoň 3 fotoalbumy plné rôznych papierikov. Na prvom stupni základnej školy boli bločiky univerzálnym platidlom, pre nás deti dôležitejším než peniaze a sladkosti.
Najšialenejší zberateľský výmysel sme mali s kamarátkami v 4. triede, keď sme sa rozhodli zbierať obaly (z čokolád, keksíkov, cukríkov). Prešiel ma však hneď, ako sa mi do školskej aktovky vylial zvyšok čokoládového mlieka z prázdneho tetrapaku, ktorý som si chcela doma postaviť na skrinku na výstavku.

Pamätáte si ešte na takú hru s povrázkom, ktorú sa hrali vždy dvaja - jeden držal zamotaný povrázok a druhý si ho od neho prevzal špeciálnym hmatom - a tak to nasledovalo, až kým sa špagátik celkom nezauzlil?


Kým dopadnem prichádza na slovenský trh

Už koncom apríla si aj slovenský čitateľ môže kúpiť knihu Kým dopadnem od Lauren Oliver. Vydavateľstvo Enigma práve pracuje na posledných korektúrach a o dva mesiace už môžeme držať túto knihu v rukách. 
Ja som ju ešte tiež nečítala, ale teším sa na ňu ako malé dieťa. Asi sa mi začne o nej aj snívať (ako keď som si šla kúpiť čítačku).
Kniha sa teší všeobecným pozitívnym recenziám a na Goodreads má priemerné hodnotenie 4,08/5,00.

Ja som si od autorky objednala jej druhú knihu Delirium a práve nedočkavo čakám, kým sa mi zjaví v schránke. Koľko trvá pošta z Anglicka? (moja mama hovorí, že aj 10 dní, ale jaj jej odmietam veriť).


streda, 16. februára 2011

Som číslo 4 - Pittacus Lore

Práve som sa dostala k presnému dátumu vydania tejto toľko pretriasanej knihy. 
Podľa Martinusu by mala kniha vyjsť 5.4.2011. Zatiaľ stojí v predpredaji 10,32 EUR. Môžete si ju objednať tu.

Onedlho by mal kiná ovládnuť rovnomenný film. Ale o čom to vlastne je?

"Prišlo nás deväť. Vyzeráme ako vy, hovoríme ako vy, žijeme medzi vami, no nie sme ako vy. Dokážeme veci, o ktorých vy iba snívate. Sme silnejší a rýchlejší než čokoľvek, čo ste kedy videli. Sme ako superhrdinovia, ktorých uctievate vo filmoch a komiksoch – ibaže ozajstní. Mali sme v pláne vyrásť, zosilnieť, vytrénovať sa a spojiť do jednej veľkej sily, ktorá sa im vzoprie. Oni na to však prišli a začali nás vraždiť. Teraz sme na úteku. Trávime život v tieňoch, na miestach, kam sa nikto nikdy nepozrie. Zapadli sme medzi vás, takže vy nás ani nespoznáte... Oni však áno!"

Ja sama som veľmi zvedavá a túto knihu si rozhodne plánujem kúpiť. Tentokrát dokonca po slovensky!


Perfect Chemistry od Simone Elkeles - Romantika pre násťročných

A nie len pre násťročných.
Ja už "násť" dávno nemám, napriek tomu si ma kniha získala.

Brittany je dokonalá. Krásna. Roztlieskavačka. Z bohatej a slušnej rodiny. Má vynikajúce známky a rovnako úžasného frajera. Brittany je dobrá.

Alex je desivý. Potetovaný. Hispánec. Pochádza z chudobnej štvrte a patrí do gangu. Alex je zlý.

Alebo že by to tak v skutočnosti nebolo?

Príbeh sa začína, keď Brittany skoro zrazí Alexa na parkovisku školy svojim novým autom. Zúrivý výraz na Alexovej tvári ju vydesí na smrť a obáva sa jeho výbušnej reakcie. Keď sa obaja neskôr stretnú na hodine chémie a sú nútení spolupracovať na školskom projekte, obaja sa cítia, akoby sa ocitli v zlom sne. Brittany je predsa povrchná a Alex berie drogy.
Postupne však obaja odkrývajú kúsky skladačky života toho druhého a zisťujú, že nie vždy je všetko také, ako sa zdá. Z nútenej spolupráce sa odrazu vyvinie niečo viac, čo ani jeden z nich dvoch nečakal. A ukáže sa, že okrem predsudkov voči druhým, je nutné zbaviť sa aj predsudkov voči samým sebe.

Perfektnú chémiu som si zamilovala po niekoľkých stránkach. Najprv ma trochu zarazilo, že sa striedajú kapitoly písané z pohľadu Alexa s kapitolami písanými z pohľadu Brittany, no rýchlo som si na tento nezvyčajný štýl zvykla. Dodával príbehu hĺbku.
Samotné postavy sú vykreslené veľmi realisticky, zasadené do kontextu životných udalostí, aké by ste našli v každej rodine. Vďaka tomu pôsobí kniha živo a pútavo.
Príbeh je dynamický, plný zvratov a rôznych udalostí, posúva sa rýchlo dopredu a nedovolí vám knihu odložiť na nočný stolík a zhasnúť svetlo, aj keď je už 12 hodín v noci a vy ráno vstávate. 
Veľmi som ocenila aj trochu surovejšie scény, Simone Elkeles si neberie servítku pred ústa (pero) a svet mladých vykresľuje v celej jeho podobe od najčiernejšej až po bielu. 
Knihe možno vytknúť len zopár drobností - niekdy som už vzťah Brittany a Alexa tlačila dopredu očami, trvalo im skutočne príšerne dlho, kým k niečomu dospeli (k bozku :) a presladený koniec, o ktorom som sa ešte nerozhodla, či ho úplne milujem alebo nenávidím.

Knihu vrelo odporúčam každej romantickej duši, aj keď už má po dvadsiatke. Takú krásnu lásku, akú prežívali Brittany a Alex by som dopriala každému čitateľovi tohto blogu.

Perfektná chémia je prvá kniha z trojdielnej série. V druhej časti s názvom Rules of Attraction (Pravidlá príťažlivosti) stretne životnú lásku Alexov brat Carlos. Tretia časť Chain Reaction (Reťazová reakcia) prichádza na anglicky hovoriaci trh 24. mája a bude sa venovať Alexovmu najmladšiemu bratovi Luisovi.

Anglicky hovoriaci fanúšikovia môžu nájsť zaujímavé novinky, videá a súťaže na stránke série www.perfectchemistrythebook.com.


pondelok, 14. februára 2011

Killing Time on Valentines

Počet obdržaných Valentínok: 1
Valentínka obdržaná od: šéfa
Počet ostatných žien, ktoré obdržali Valentínku od môjho šéfa: 6

Nechcem znieť ľútostivo alebo nebodaj pateticky, ale uznajte, je to dosť zúfalecké. Hoci sa ostentatívne tvárim, že ja s týmto sviatkom nemám nič spoločné a ani nič mať nechcem, taká kytica červených ruží na mojom pracovnom stole by mi skutočne spravila deň.

Otázka do pléna:
Ako?! Ako?! (všímajte ten zúfalý podtón) Mám rozlíšiť úsmev - "aha usmieva sa na mňa mladá baba, aj ja sa na ňu usmejem, lebo je to mladá baba a je to baba a hlavne, že je to baba" od úsmevu - "usmievam sa na ňu, pretože ju asi zbožňujem"?
A čo do pekla má znamenať, keď vám muž pochváli podpis? Viac "lame" kompliment som na tomto svete ešte asi nedostala..."Inak, máš veľmi pekný podpis." (a to náhodou bol práve jeden z mojich fakt nevydarených podpisov, takže to nemohlo byť v tom, že by sa mu skutočne páčil môj podpis - dobre, moje kamarátky teraz už asi skutočne šalejú, pretože o podpise počujú už aspoň milióntykrát, normálne mi za každé spomenutie podpisu začínajú dávať čiarky).

Vo štvrtok idem na firemnú akciu, preto som strávila celú sobotu nákupom vhodného outfitu s mojimi šialenými kamarátkami, ktoré po celkom nákupnom stredisku vykrikovali: "Toto si kúp na ten tvoj candrbál! V tomto choď na ten tvoj candrbál!" Až na to, že namiesto slova candrbál používali skutočný názov tejto akcie, čo ma privádzalo k frenetickému stihomamu - vysvetlenie pre nebratislavčanov - Bratislava je  mesto, kde sa pozná každý s každým a aj steny majú uši. Stačí tichší šepot a aj na tom najposlednejšom konci (tým bude Devínska) to o 20 minút vedia všetci. Najmä tí, ktorí by nemali. 
Kamošky mi samozrejme odporúčali čipkovanú nočnú košieľku miniatúrnych rozmerov a kožené kraťasy. A potom ešte niečo s kolosálnym výstrihom o veľkosti poštovej známky. Dám vám určite vedieť, ako to so mnou na tej akcii dopadlo.

Dúfam, že aj vy ste dostali aspoň jednu Valentínku, pretože aj tento hlúpy sviatok si zaslúži, aby sme ho mali radi. Posielam vám srdiečka, macíky, bonboniéry, bukréty a pusy!

P.S.: Od dnes štartuje skvelá súťaž na blogu My Alternative World of Books, kde môžete vyhrať knihu Pád od Lauren Kate, ktorú vám vrelo odporúčam (ok, uznávam, to že ja som bola do tej knihy bezhlavo zamilovaná už po druhej kapitole, neznamená, že je to literárne veľdielo...). Ak sa stihnete prihlásiť ešte dnes, dostanete o jeden valentínsky hlas navyše. Tak neváhajte a hor sa súťažiť!


nedeľa, 13. februára 2011

DUFF - The Designated Ugly Fat Friend od Kody Keplinger

Túto knihu som pôvodne nemala vôbec v pláne čítať. Anotácia ma akosi nezaujala, skôr mi napovedala, že môžem očakávať priemerné prihlúple dielo akým je napríklad Škola Noci (týmto sa zároveň jedným dychom ospravedlňujem všetkým fanúšičkám Školy Noci). Opäť raz však zvíťazila davová psychóza a ja som sa podvolila kolektívnej mysli môjho okolia a po knihe napokon siahla tiež.
A nebola som vôbec sklamaná.

Bianca Piper je priemerné dievča, s normálnou postavou (možno trochu väčším zadkom a trochu menšími prsiami), s nemožnými vlasmi a cynickými poznámkami. Z Biancinho priemerného výzoru sa však popri jej dokonalých roztlieskavačských kamarátkach stáva podpriemerný. V tom Biancu utvrdí aj najväčší fešák zo školy Wesley Rush, ktorý jej bezohľadne vmetie do tváre teóriu DUFF - (voľný preklad :) "Vymenovaná za škaredú tučnú kamarátku". Bianca mu v zlosti vyšplechne do tváre svoj pohár coly.
Avšak toto nie je jediný Biancin problém, k nepríjemnému označeniu DUFF sa pridávajú aj rodinné problémy, problémy s bývalým frajerom a s kamarátkami. To všetko ženie Biancu do Wesleyho náruče, pretože práve jeho náruč je jediným miestom, kde dokáže Bianca na všetko zabudnúť. A tak sa Bianca a Wesley stávajú priateľmi s výhodami (po slovensky sexuálnymi priateľmi).

Po tuctoch románov s teenagerskou tematikou, kde sa skoro dospelá dvojica hlavných hrdinov dostane sotva k vášnivejšiemu bozku, bol DUFF skutočne príjemným osviežením. Knihu som zhltla v priebehu dvoch dní. 
Kody Keplinger však akoby postavila svoj príbeh práve na sexuálnom vzťahu Biancy a Wesleyho. Pozabudla však dodať postavám a situáciám hĺbku. Zápletka a hlavné postavy boli vymyslené vynikajúco, a mrzí ma, že autorka nevyužila skvelú štartovaciu pozíciu, ktorú jej ponúkali. Akoby sama neverila svojim postavám a príbehu samotnému, akoby si myslela, že niečo takéto sa v skutočnom živote predsa nemôže stať. Príbeh potom pôsobil umelo a neprirodzene.
A hoci si Kody Keplinger celý čas pripravovala pôdu pre veľké finále, koniec knihy vyznel do stratena a ja som sa na posledných stranách začínala nudiť.

Keby som mala DUFF ohodnotiť hviezdičkami, dala by som mu 3,5 z 5. Pokiaľ hľadáte nenáročnú knihu a nežné bozky 18ročných teenagerov vás už prestali baviť, DUFF je pre vás to pravé. Poskytne vám príjemné odreagovanie a trochu reálnejší náhľad na svet. Pokojne si viem predstaviť DUFF preložené do slovenčiny a na pultoch našich kníhkupectiev. Myslím, že by mal úspech.

sobota, 12. februára 2011

Organizačné záležitosti a môžeme začať!

Aby vám nič nebránilo v nekonečnom užívaní si mojich blogových príspevkov, tu je niekoľko rád, ako sa vyznať na tomto blogu.
Ako ste si iste všimli - vľavo hore - sa nachádza niekoľko záložiek, ktoré si môžete preklikávať. Toto je hlavná stránka, kde budú uverejnené všetky príspevky, ktoré spíšem. Pre ľahšiu orientáciu však pod záložkou "Love for books" nájdete odlinkované príspevky súvisiace s knihami, ktoré som čítala a zrecenzovala, takže sa nebudete musieť zdĺhavo brodiť ostatnými článkami (napríklad o mojom utopickom živote a podobne). Na záložke číslo tri "Inside my mind" nájdete zas odkázané príspevky s mojom vlastnou tvorbou, na ktorej sa chystám opätovne začať pracovať.
Dúfam, že vám toto rozdelenie uľahčí orientáciu a vy si budete môcť naplno vychutnať (skvelý) obsah, ktorý pre vás pripravujem.

Ešte tri posledné slová na záver a už vás nechám po ľúbosti prehŕňať sa Krehkými Vecami:
  • ak sa vám príspevok páčil, nebojte sa nechať mi KOMENTÁR (skutočne ma zaujíma, čo si myslíte, nesnažím sa trhnúť rekord v komentároch, hoci by to bolo veru uspokojujúce)
  • ak sa vám páči viacero mojich príspevkov, staňte sa mojim FOLLOWEROM (úplne jednoduchým kliknutím na tlačítko "follow" vpravo na sidebare)
  • ak sa vám páči celý môj blog, vložte si môj BUTTON na ten svoj (skopírovaním HTML kódu môjho buttonu - ale to snáď vie každý, kto má svoj blog)
Ďakujem!

Vitajte a pozor na krehké veci!

"If you don't change, the world will change you. Only vampires don't change."
Paulo Coelho

Tak už je to konečne tu! (hovorí si práve môj verný čitateľ) Toľko ste sa načakali! Každý deň ste chodili kontrolovať môj starý blog, či sa už náhodou nestala tá veľká zmena, na ktorú som vás navnadila a potom nechala dva úmorné týždne čakať. A práve dnes, v tento deň, keď krásne svieti slnko, v tento deň, keď mi odporný vírus skolil notebook, ste sa dočkali. Netrpezlivo ste klikli na odkaz, ktorý vás nasmeroval práve sem - ku krehkým veciam. 
Možno sa pýtate, prečo práve krehké veci? Nuž odpoveď je jednoduchá a myslím, že mnohí z vás ju aj poznajú. Takže najprv - Neil Gaiman a jeho zbierka poviedok Fragile Things, to bola prvotná myšlienka...a potom tie ďalšie, ktoré skákali samy od seba pred mojimi očami a kričali "mňa, mňa, vyber si mňa!".
Prepožičiam si Gaimanove slová (skutočne, kto od neho nič nečítal, nech trpko ľutuje a ide sa hanbiť do kúta):

"There are so many fragile things, after all. People break so easily, and so do dreams and hearts."

Ale ako som sa včera dozvedela, všetko sa dá opraviť lepiacou páskou. Možno len okrem toho zlomeného srdca a snov...
Takže, drahí čitatelia môjho blogu, hoci srdcia a sny sú krehké, rovnako ako my, dúfam, že lepiacu pásku tak skoro potrebovať nebudete a že na tejto stránke nájdete sem tam aj niečo, čo vám pomôže od úplného zlomenia, alebo niečo čo vás zlepí opäť dokopy.

Ešte raz vitajte vo svete krehkých vecí!

Ktoré sú napokon také pevné...